Čínske námorníctvo rýchlo rastie. Éra americkej ponorkovej prevahy sa chýli ku koncu

Reklama
Americká jadrová ponorka USS Kentucky (uprostred) vyzbrojená balistickými raketami v utorok 18. júla 2023 priplávala do juhokórejského prístavného mesta Pusan. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1981. FOTO TASR/Jonhap

V prospech USA však hovorí väčší počet veľkých lodí vrátane lietadlových. Odborníci tiež myslia, že Peking svoj rýchly technický pokrok zatiaľ nedokáže pretaviť do schopnosti účinne viesť bojové operácie, zvlášť dlhodobého charakteru. Prípadná invázia na Taiwan by bola zložitou akciou, ktorá by si žiadala koordináciu rôznych zložiek armády.

Niektorí americkí predstavitelia si tak robia nádeje, že vývoj ruskej agresie na Ukrajine môže Peking od podobných plánov odrádzať.

Napriek tomu Pentagon poukazuje na niektoré znepokojujúce trendy. V poslednom roku podľa neho vzrástla čínska agresivita v indo-pacifickej oblasti. „Čína zároveň urýchlila rozvoj svojho potenciálu a koncepcií na posilnenie schopnosti armády bojovať a vyhrávať vo vojnách proti silnému nepriateľovi, čeliť zásahu tretej strany do konfliktu na čínskej periférii a presadiť svoju moc globálne,“ konštatovalo americké ministerstvo obrany.

Podozrivá základňa v Kambodži

Aktuálne satelitné snímky naznačujú podozrivé dianie na kambodžskej základni Ream v Thajskom zálive. Krajina popiera , že by prístav, prestavovaný s čínskou pomocou, mal slúžiť Pekingu. Posledné dokumentácie ale naznačujú, že bude väčšia, než sa predpokladalo, čo len povzbudzuje také podozrenie. Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) tvrdí , že Peking dokonca vykonáva „ponorkovú diplomaciu“, kedy poskytuje krajinám v juhovýchodnej Ázii ponorky, aby ich tak získal na svoju stranu, zaistil si prístup do ich prístavov a znížil tam vplyv Indie.

Jasno nie je ani v tom, koľko prostriedkov Peking na modernizáciu armády vydáva. Republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan v septembri vyhlásil, že čínsky obranný rozpočet je oveľa vyšší, než sa doteraz predpokladalo. Tvrdí, že podľa spravodajských zdrojov dosahuje 700 miliárd dolárov ročne a blíži sa tak americkému, ktorý pre tento rok činí 817 miliárd.

Americké čísla sú v ostrom rozpore s predpokladmi Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI), ktorý uvádza, že ázijská veľmoc vlani vydala na armádu 290 miliárd dolárov. Armádni predstavitelia USA každopádne dlhodobo varujú, že čínske náklady na pracovnú silu a zdroje sú oveľa nižšie ako americké, je teda nutné počítať s tým, že si za rovnaké čiastky zaobstarajú viac vybavenia.

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie