Peking zvyšuje počet svojich vojenských lodí až o desiatky ročne. Komentátori podotýkajú, že čínske námorníctvo je už veľmi veľké na to, aby malo iba regionálne ambície. O tom, že ázijská veľmoc má oveľa väčšie plány, svedčia aj pribúdajúce satelitné dôkazy, že buduje zahraničné základne. Odborníci upozorňujú aj na vzrastajúcu kvalitu čínskej vojenskej techniky, čo sa ukazuje napríklad pri ponorkách.
Čínske ponorky z Pentagonu doteraz príliš neznepokojovali. Boli príliš hlučné, takže nebol problém ich vysledovať. Naopak to však neplatilo, námorníctvo Pekingu predtým nedokázalo úspešne kontrolovať pohyb tichých amerických ponoriek. To sa však začína meniť, Peking robí pokroky vo vývoji svojich podmorských technológií vrátane detekčných schopností. To by pre Washington mohol byť problém v prípade čínskej invázie na Taiwan.
Oveľa tichšie ponorky
Denník The Wall Street Journal popísal niekoľko náznakov čínskej ponorkovej modernizácie. Krajina tento rok napríklad spustila na more jadrovú ponorku, ktorá nemá klasickú lodnú skrutku, ale používa tichší pohon typu pump-jet, ktorý vytvára prúd vody. Čínsky výskumný tím sa pritom pred rokom chválil tým, že vyvinul ponorkový pohon, ktorý zníži hlučné vibrácie až o deväťdesiat percent.
Čína sa zjavne snaží znížiť odhaliteľnosť svojich ponoriek aj inak, napríklad špeciálnym tvarom plutiev. Satelitné snímky tiež ukázali, že stavajú hlbinné plavidlo, ktoré veľkostne prekoná všetky doterajšie. „Čína stavia ponorky impozantným tempom a má kapacitu vyrábať ich na úrovni, ktorá nemá v žiadnej inej krajine konkurenciu,“ tvrdí web The Naval News.
Peking zároveň k lepšiemu odhaľovaniu nepriateľských ponoriek okolo svojho pobrežia vybudoval sieť senzorov, prezývanú „Veľký podvodný múr“. Týmto aktivitám tiež čoraz viac napomáhajú lietadlá a vrtuľníky.
USA budú potrebovať ďalšie hliadkové lietadlá a ponorky, aby mohli lokalizovať a sledovať moderné nepriateľské plavidlá. Prirovnal ich k spusteniu ruských ponoriek triedy Akula, ktoré v období studenej vojny znamenali skok v utajení ruských strojov. „Nájsť tak tichú ponorku bude naozaj ťažké,“ podotkol Carlson.
Čínsky ponorkový program je pritom pod veľkým tlakom na rýchly vývoj od roku 2021, keď Spojené štáty a Británia uzavreli nový bezpečnostný pakt s Austráliou, ten najmenšiemu kontinentu umožní získať prvé ponorky s jadrovým pohonom.
Ukrajinská lekcia
Nejde však iba o ponorky. Čínske námorníctvo niekedy v rokoch 2015 až 2020 prekonalo v počte vojnových lodí to americké. Jesenná výročná správa Pentagonu o stave čínskych síl uvádza, že tento rok počet čínskych plavidiel vzrástol o tridsať na 370. Očakáva sa pritom, že do roku 2025 stúpne na 395 lodí a do konca dekády na 435. Pre porovnanie, americké námorníctvo má v súčasnosti 291.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
