To je oveľa menej ako miera 2,1 potrebná na udržanie stabilnej populácie alebo „miery nahradenia“ z demografického hľadiska a je druhá najnižšia spomedzi veľkých svetových ekonomík.
Pôrodný deficit je ešte horší v najbohatšom čínskom meste, Šanghaji, kde zhruba polovica všetkých žien nemá deti počas reprodukčného obdobia, na základe hodnoty TFR z roku 2023 (0,6), oznámenej v máji.
Yi Fuxian, expert na čínsku demografiu z University of Wisconsin, hovorí, že krajina čelí trom hlavným prekážkam, ktoré bránia zvráteniu jej zmenšujúcej sa populácie: nízka túžba po pôrodnosti, vysoké náklady na výchovu detí a stúpajúca miera neplodnosti. „Jedinou výzvou, ktorú môže Peking ovplyvniť, je otázka cenovej dostupnosti,“ povedal Yi. Minulý mesiac komunistická strana na kľúčovom stretnutí straníckych lídrov navrhla posilnenie stimulov vrátane dotácií pri pôrode a dostupnejšej starostlivosti o deti.
„Zadlžené miestne samosprávy – vrátane mnohých, ktoré sa snažia spamätať z troch rokov prísnych opatrení počas pandémie a straty príjmov z krachu firiem – ich však môžu realizovať len s obmedzeným rozpočtom, čím odsúdia snahu strany o zvýšenie pôrodnosti na neúspech,“ povedal Yi.
Čínske štátne médiá Jiemian začiatkom júna informovali, že najvyššie celoštátne dotácie na starostlivosť o deti dosahujú len 57 800 jüanov (asi 8 000 eur), čo je pre jednu z najdrahších krajín sveta na výchovu detí, pokles. Náklady na výchovu dieťaťa do 18 rokov v Číne predstavujú 6,3-násobok hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa – po susednej Južnej Kórei sú na druhom mieste so 7,79-násobkom, uvádza správa YuWa.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
