Prečo sa vlastne mláďatá zvierat hrajú? Berie im to veľa energie, ktorú by mohli investovať do rastu, môžu si tiež pri bláznení ublížiť. Na čo hranie je, vedci zatiaľ úplne presne nevedia, ale teraz popísali zaujímavý vzorec správania u delfínov.
Žraločia zátoka na západe Austrálie nie je napriek menu preslávená morskými predátormi, ale delfínmi. Žije tam množstvo delfínov skákavých. Tí mladí sa naháňajú, navzájom prenasledujú a užívajú si množstvo hier. A hoci to zatiaľ sami nevedia, zvyšujú si tak v budúcnosti šance na splodenie potomkov.
Klasickým vysvetlením hry mláďat je, že slúži na nácvik správania dospelých. Sú to napríklad boje alebo párenie. Ak by táto teória bola pravdivá, dalo by sa čakať, že zvieratá, ktoré sa viac hrajú (a prežijú riziká s tým spojené) z toho v budúcnosti niečo budú mať. Napríklad že sa budú v dospelosti úspešne rozmnožovať. Lenže tieto dlhodobé dôsledky sa len veľmi zle skúmajú, takže o evolučnej výhode hier sa toho vie prekvapivo málo. Teraz sa ale vedcom podarilo znalosti v tejto oblasti rozšíriť.
Výskum, počas ktorého vedci sledovali a dokumentovali správanie delfínov, trval štyridsať rokov. Pozorovali v Žraločej zátoke celoživotné priateľstvo medzi dospelými samcami, ktorí opakovane spolupracovali v alianciách pri hľadaní partneriek a súperili o ne s konkurenčnými skupinami. Dvaja až traja samci sa spoločne snažia udržať pri sebe jednotlivú samicu po dobu niekoľkých hodín až týždňov pomocou spoločných „manévrov“, pri ktorých synchronizujú svoje správanie.
V Žraločej zátoke sa hra mláďat veľmi podobá týmto vzorcom správania dospelých. V malých skupinách rovnakého alebo zmiešaného pohlavia sa mladí striedajú v roliach dospelých samíc a samcov. A rovnako ako pri párení dospelých sa zvieratá v úlohe samcov dotýkajú zobákom alebo genitáliami pohlavnej štrbiny delfína v úlohe samice. Niekedy sa samce striedajú, inokedy svoje konanie synchronizujú.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
