Prezidentom bol až do roku 1999, kedy na Silvestra nečakane oznámil, že sa rozhodol úrad odovzdať vtedy nie príliš známemu premiérovi Vladimírovi Putinovi. Naštartoval tým kariéru novodobého vládcu Ruska, ktorý už takmer štvrť storočia úplne ovláda tamojšiu politiku a pred dvoma rokmi rozpútal najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Ako padol železný Felix
Alexander Zemljaničenko môže byť právom považovaný za kronikára rozpadu Sovietskeho zväzu a chaosu, do ktorého sa Rusko po rozpade komunistického impéria rozpadlo. Fotil zemetrasenie v Arménsku, obe ťaženia v Čečensku, zúfalé matky detí povraždených v Beslane aj ľudí hľadajúcich jedlo na skládkach. Pracoval aj na Blízkom východe av roku 2018 dostal ocenenie „Zaslúžilý novinár Ruskej federácie“.
Prvú Pulitzerovu cenu dostal za fotku povalenej sochy Felixa Dzeržinského počas augustového puča v roku 1991. Vtedy sa skupina konzervatívnych komunistov pokúsila zastaviť Gorbačovove reformy a udržať impérium pohromade. Puč sa však stretol s masovým odporom Rusov a po troch dňoch bol potlačený.
Zemljaničenkova ocenená fotografia, na ktorej ľudia šliapu na hlavu strhnuté sochy zakladateľa tajnej polície Čeka, sa stala symbolom pádu starého režimu.
Spolu s ďalšími sovietskymi velikánmi roky odpočívali v parku pri stanici metra Okťabrskaja, tento rok v septembri sa dočkala slávneho návratu a bola vztýčená pred sídlom Služby vonkajšej rozviedky na predmestí Moskvy.
