Fotografie a videá z Jeľcinovho netradičného vystúpenia na juhu Ruska obleteli svet. Jeľcinov tanec bol vnímaný ako pokus nadviazať kontakt s obyčajnými Rusmi a vymaniť sa tak z tradičného obrazu odťaženého vodcu. Zatiaľ čo mnoho politikov považovalo jeho správanie za nedôstojné, priaznivci osviežujúci prístup oceňovali.
„Ten tam je choro vyzerajúci, potácajúci sa, popletený Jeľcin roku 1995. Nahradil ho zdravím kypiaci, energický, spontánny, triezvy Boris Jelcin roku 1996. Pôsobí ako človek s iskrou a charizmou, čím ostro kontrastuje so svojim hlavným rivalom Zjuganovom,“ rozplýval sa spravodajca denníka The Washington Post.
Jeľcin však nespoliehal len na tančeky, vo voľbách ho podporovali všetci významní oligarchovia. Médiá, ktoré boli výhradne v ich rukách, ho presadzovali ako jediného správneho kandidáta. Televízia s neobvyklou frekvenciou vysielala dokumenty o stalinských represiách a varovala, že ak sa prezidentom stane Zjuganov, dôjde k občianskej vojne.
Po nerozhodnom prvom kole sa podnikateľ a Jeľcinov veľký priateľ Boris Berezovskij stretol s populárnym generálom Alexandrom Lebedom, ktorý skončil na treťom mieste, a výmenou za podporu Jeľcina mu ponúkol miesto predsedu Bezpečnostnej rady štátu. V druhom kole volieb tak nakoniec Jeľcin uspel so ziskom takmer 55 percent.
Zábery energického prezidenta krepčiaceho na pódiu však zakrývali skutočnosť, že Jeľcin na tom zdravotne vôbec nebol dobre.
Neskôr vyšlo najavo, že počas predvolebnej kampane prekonal dva infarkty a päť mesiacov po voľbách mu počas sedemhodinovej operácie srdca voperovali päť bypassov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
