V Motole skolabovala
Keď sa dostala s Oliverom do Motola, mala silnú depresiu, bola úzkostlivá, submisívna, stiahnutá do svojej „ulity“, nemala priateľov, koníčky, prišla o byt aj o prácu – v zamestnaní vraj dostala výpoveď pre nadbytočnosť. Do nemocnice si vzala všetky veci, ktoré so synom mali.
Jana sa o Olivera veľmi bála. Chcela byť stále s ním. Na chlapca bola silne fixovaná a on zase na ňu. Nejedla, zo stresu u nej vznikol problém s príjmom potravy, schudla tak, že vážila len niečo cez 40 kíl. Neskôr sa ukázalo, že sa v nemocnici bála chodiť na obed, pretože mala strach, že nenájde cestu do jedálne a potom späť na izbu k synovi. Toto všetko viedlo k tomu, že v máji 2021 v Motole skolabovala.
Podľa psychologičky bola aj extrémne starostlivá. Vcelku ťažké dieťa zvládala sama prenášať na vozík a ukladať späť do postele. Spala s Oliverom v izbe na rozkladacom kresle. Skoro ráno vstávala, vždy bola jednou z prvých mamičiek pripravených na vizitu.
Úplne bez peňazí a bez pomoci nezostala. Od štátu dostávala na vážne choré dieťa pomerne slušnú sociálnu dávku, finančne ju podporovala aj nadácia Dobrý anjel. Zázemie – Jana vnímala, že dočasné – našli so synom (mimo nemocnice) v detskom centre pri Pardubiciach.
Záhadné otravy krvi
Vo februári 2022 sa do Motola vrátili. Olivera tam čakala niekoľkotýždňová chemoterapia. Začiatkom marca sa navyše obaja ocitli v karanténe kvôli covidu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
