Skvelú herečku Zdenu Studenkovú poznáme z mnohých filmových či divadelných inscenácií. Zahrala si vo filmoch Panna a netvor, Kohút nezaspieva, nezabudnuteľnej českej komédii S tebou mě baví svět. Z novších televíznych programov je známa z Ordinácie v ružovej záhrade či v dobovom seriáli Dunaj, k vaším službám.
Zdena Studenková patrí k hereckým talentom s charizmou a šarmom, čo z nej robí najznámejšiu osobu v slovenských médiá. V máji oslávila okrúhlych 70 rokov a hoci sa mohla v rôznych roliach ukázať ako zvodná dáma, známa je vďaka mnohým charakterovým postavám z divadelných, filmových či televíznych produkcií.
Slovenská televízia odvysiela ďalšiu epizódu relácie Sieň slávy, do ktorej vstúpi už vo štvrtok 7. novembra, informuje portál zivot.pluska.sk. Herečka sa vyznala zo spomienok na detstvo, z ktorého vyzdvihla dve zásadné spomienky.
„Bolo to ohromné prostredie, lebo som vyrastala v robotníckej kolónii, kde sme všetky dievčatá chodili na gymnastiku, chlapci hrali futbal. Počas zimy nám otcovia ihrisko zaliali vodou a vytvorili nám tak klzisko. V tomto zmysle to bolo naozaj skvelé,“ pripomenula si príjemné spomienky.
Ani Zdenka však nemala vždy radostné a veselé detstvo, ktoré ju nepoložilo na kolená, ba naopak. „Pritvrdilo sa to, keď mi v mojich deviatich rokoch zavreli otca a riaditeľka školy ma dala sedieť do posledného radu, lebo som si vraj nezaslúžila sedieť s ostatnými deťmi. Vtedy sa vo mne prebudil vzdor a povedala som si: ‚Nezlomí ma!‘ Tak som sa chodila každú prestávku prezliekať a vždy som prišla na nasledujúcu hodinu v inom oblečení. Z toho ju išlo vykotiť, lebo moja mama bola nesmierne zručná a stále mi niečo šila.“
Pokračovala, ako ju mladistvé roky života formovali. „Napriek tomu, že som mala samé jednotky, po škole mi dala odporúčanie do pásovej výroby. Na druhej strane si myslím, že toto obdobie ma posilnilo. A nielen to, ale aj fakt, že som bola sama s mamou. To ma takisto veľmi formovalo, preto som sa napríklad v trinástich rokoch naučila variť a piecť. Hodilo ma to trošku do vody, čo by v súčasnosti mnohé deti potrebovali.“
Každý človek má vysnívané alebo aspoň vytipované povolanie, ktorému by sa rád venoval. Zdena si zaumienila, že sa stane teoretičkou umenia a po absolvovaní stredoškolského vzdelania sa chystala na štúdium dejín umenia a estetiky „Ale vtedy to nebolo možné vzhľadom na moje rodinné záležitosti, preto som sa rozhodla ísť na herectvo,“ dodala.
Rozhodnutiu zmeniť trasu predchádzal aj angažmán vo filmovej verzii Sládkovičovej Maríny. „Tam som však bola len taký artefakt. Chodila som po lúke a podobne. Režisérovi som sa navyše nepáčila. Zdalo sa mu, že som všetko robila zle. Stále ma napomínal, a preto pre mňa bolo povolanie herečky najskôr traumatizujúce, no keď nebolo na výber, rozhodnutie som zmenila. Zavolala som ujovi Jankovi Klimovi, bol to fantastický rozhlasový režisér a dedovi Maroša Kramára. Ujo Jano celý čas trval na tom, aby zo mňa bola herečka. Ja som najskôr vôbec nechcela, ale keď som nevedela, kam ďalej, povedala som mu, že na herectvo predsa len idem,“ uzavrela s tým, že práve Ján Klimo jej dodal impulz, odhodlanie a dôkladnú prípravu na prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení.
