Uzavretie zmieru slovenského ministerstva vnútra s Andrejom Babišom (ÁNO) ohľadom jeho evidencie ako agenta komunistickej Štátnej bezpečnosti je podľa českého historika a riaditeľa Múzea pamäti XX. storočia v Prahe Petra Blažka úplne výnimočné.
„Nie je to niečo bežné,“ povedal pre portál ČT 24. „Máme dostatok dôkazov na to, že Andrej Babiš ako tajný spolupracovník s krycím menom Bureš spolupracoval s jednou časťou Štátnej bezpečnosti,“ uviedol Blažek. Slovenské ministerstvo vnútra oznámilo, že Babiš bol ako agent totalitnej rozviedky evidovaný neoprávnene.
Podľa Blažka ide v prípade aktuálneho vývoja o zvláštne rozhodnutie, pretože prípad doteraz riešili súdy. Rozhodnutie ministerstva vnútra je podľa Blažka v rozpore s informáciami, ktoré sú o kauze známe.
„Máme k dispozícii nielen časť zo zväzku, ktorý bol vedený k Andrejovi Babišovi ako k tajnému spolupracovníkovi Štátnej bezpečnosti, ale aj zmienky o tajnom spolupracovníkovi s krycím menom Bureš v mnohých ďalších zväzkoch,“ doplnil.
Rovnaký názor má aj slovenský Ústav pamäti národa. „Podľa Ústavu pamäti národa oprávnenosť evidencie Andreja Babiša ako tajného spolupracovníka ŠtB dokazujú viaceré spisy ŠtB, ktoré na seba obsahovo a chronologicky nadväzujú. Na tejto skutočnosti nič nemení ani rozhodnutie Ministerstva vnútra SR uzavrieť s Babišom dohodu,“ uviedol hovorca Ústavu pamäti národa Michal Miklovič.
Súdy sa zaoberali sporom, či je Babiš v evidencii ŠtB ako agent oprávnene, celkom dvanásť rokov. Pôvodný verdikt v prospech Babiša zrušil v roku 2017 slovenský ústavný súd. Bratislavský krajský súd potom v obnovenom pojednávaní zamietol Babišovu žalobu, že je neoprávnene evidovaný ako agent. Babiš potom neuspel na slovenskom najvyššom súde ani na Európskom súde pre ľudské práva. V roku 2023 Babiš podal kvôli evidencii na ŠtB novú žalobu namierenú tentoraz na slovenské ministerstvo vnútra.
Ministerstvo vnútra SR odôvodnilo uzavretie dohody dvomi právnymi analýzami a skutočnosťou, že existuje vysoké riziko prehry vo veci. Ministerstvo upozornilo, že v takom prípade by Babiš mohol dodatočne žiadať vysoké finančné odškodnenie.
Babiš o svojej činnosti prehovoril v programe Show Jana Krausa v roku 2011. „Ja hovorím, že som nikdy žiadny agent nebol, pretože som pracoval v Podniku zahraničného obchodu. A tá ŠtB ekonomická chránila ekonomické záujmy Československa, to nebola tá hnusná, ktorá potláčala ľudí, že nemohli študovať, cestovať, to bola normálna ŠtB. Tam chodili vždy, keď som stretol cudzincov, hlásiť správy, to bolo normálne,“ uviedol Babiš.
Podľa Blažka išlo o ekonomickú kontrarozviedku, ktorá mala dosť tajných spolupracovníkov, o ktorých sa veľmi nehovorí. Popri ekonomických záujmoch jej ľudia, ktorí boli privilegovaní a preverení, vraj skúmali aj politické názory konkrétnych ľudí. „Neznamená to, že by ekonomická kontrarozviedka nebola súčasťou Štátnej bezpečnosti,“ uviedol historik.
„Chápem jeho (Babišovo, pozn. red.) rozhorčenie, že on sa iste nepovažuje za nejakého tajného spolupracovníka, ktorý pomáhal udávať niekoho z opozície, na druhej strane to svedčí o jeho nechuti pochopiť, ako komunistický režim pôsobil, a tiež svoju rolu v ňom,“ tvrdí Blažek.
Slovenský ústavný súd vo verdikte z roku 2017 spochybnil vierohodnosť bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí na všeobecných súdoch vypovedali v Babišov prospech a ktorých výpovede boli vtedy považované za kľúčové. Podľa historika slovenský ústavný súd urobil dobre, svedectvá vraj boli skutočne nedôveryhodné.
„Príslušník komunistickej Štátnej bezpečnosti si samozrejme nemohol podľa služobných povinností a smerníc niečo také vymýšľať. Dopustil by sa trestného činu,“ vysvetľuje Blažek.
