Hokejové majstrovstvá sveta v Česku sú už minulosťou a je čas bilancovať. Ich víťazom sa stala domáca reprezentácia, ktorá v nedeľnom finále zdolala Švajčiarsko 2:0. Absolútne zaslúžene. Český národný výber totižto chytil momentum, tú správnu dynamiku prevedenia, oplýval kvalitou a pred domácimi fanúšikmi bol v play- off nezastaviteľný. V jeho tieni ostala naša reprezentácia, ktorá postupom do štvrťfinále splnila svoj cieľ, ale nedosiahla nič viac. Očakávania od našich boli pritom akiste vyššie.
Obrovský klobúk dole pred Českom! Zverenci Radima Rulíka opanovali turnaj tým najlepším možným spôsobom. V hre im fungovalo všetko. Dá sa pritom povedať, že rástli s turnajom. To znamená, že svoje výkony špičkovali do maxima každým zápasom, pričom sa permanentne zlepšovali. Ich základným kameňom bol nepriestrelný brankár Lukáš Dostál, pozorná obrana a hlavne produktívny útok. Českí hráči sa zišli v atypickej kvalite, hrali srdcom, bojovne, tvorili tím, ktorý si napokon siahol na zlato.
Naša reprezentácia ostala v tieni zabudnutia. Zverenci trénera Craiga Ramsayho hneď na úvod šampionátu podľahli Nemecku a dali znať, že ich turnaj nezastihol v optimálnom rozpoložení. Paradoxne, hneď na to sme odohrali najlepší zápas na turnaji, keď sme USA zdolali 5:4 po predĺžení. Ten zápas mal všetko – náboj, emóciu, podali sme v ňom výnimočný výkon, až na výpadky v závere. Potom nasledovali povinné jazdy – Kazachstan, Poľsko a Francúzsko, ktoré sme 3- bodovo preskočili.
S Lotyšskom sa nám to už ale nepodarilo a zamiesili sme si na problém. Ten po vysokej prehre so Švédskom 1:6 aj skutočne nastal – vo štvrťfinále sme totižto vyzvali do postupového tanca favorizovanú Kanadu, na ktorú sme, žiaľ, nestačili. Taká je pravda, síce sme mali svoje momenty, svoje šance a svoje ambície. S turnajom sme sa lúčili ako 7. tím poradia. Bez medaily, bez väčšieho uznania, bez fanfár.
V bránke bol našou oporou Samuel Hlavaj. Brankár, ktorý patrí Minnesote Wild potvrdil výkonnosť z Rigy. Bol to on, kto nás dlho držal nad hladinou ponoru. Už proti USA bol úžasný, proti Poľsku vychytal čisté konto. Naopak, nie príliš sa darilo Stanislavovi Škorvánkovi, ktorý bol pri našich prehrách s Nemeckom a Švédskom. A chytal aj proti Kazachstanu, nebol však presvedčivý a ostal dlžný svojej povesti.
V defenzíve sme mali svoju silu, platilo však, že sme hrali až na veľké riziko. Zákonite sme tak častokrát prepadávali a hromadili nevynútené chyby. Ktoré prichádzali a prišli.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
