Zástupcovia obcí argumentujú, že zálohový systém vytvorí zbytočné paralelné systémy a zvýši náklady na operatívu. Tvrdia, že zavedenie povinného zálohovania si vyžiada investície vo výške 56 miliárd korún (približne 2,3 miliardy eur) a prevádzkové náklady vo výške 1,3 miliardy korún (približne 53 miliónov eur) ročne, čo by bolo lepšie investovať do zlepšenia existujúceho systému recyklácie. Havligerová však tvrdí, že zálohovanie nebude vyžadovať financovanie z verejných rozpočtov a nebude viesť ani k zdraženiu nápojov.
Obce tiež upozorňujú, že zavedenie zálohovania by mohlo predĺžiť vzdialenosť, ktorú ľudia musia prejsť k najbližšiemu odberovému miestu. Zálohový systém počíta s 11 tisíckami miest na zber obalov, čo je výrazne menej ako súčasných 180 tisíc kontajnerov na triedený odpad. Havligerová však ubezpečuje, že pre spotrebiteľov to nebude veľká zmena, pretože už sú zvyknutí vracať vratné sklenené fľaše, a teraz k nim pribudnú aj PET fľaše a plechovky.
