Mikuláš Černák, bývalý mafiánsky bos odsúdený na doživotie, požiadal o podmienečné prepustenie po 27 rokoch odpykávania trestu. Jeho žiadosť, ktorá vyvoláva spoločenskú diskusiu, sa opiera o odporúčania odborníkov a pozitívne hodnotenia zo strany riaditeľa väznice. Zároveň však čelí silnému odporu zo strany pozostalých po jeho obetiach. Súd teraz rozhodne, či jeho ospravedlnenie, psychologické vyšetrenia a aktívna snaha o resocializáciu budú stačiť na to, aby sa dostal na slobodu.
Trestný zákon a podmienečné prepustenie
Trestný zákon Slovenskej republiky umožňuje osobám odsúdeným na doživotie požiadať o podmienečné prepustenie po 25 rokoch výkonu trestu. Avšak takýto krok nie je automatický. Okrem splnenia formálnej podmienky, ktorá je časovo ohraničená, sa súd musí podrobne venovať povahe odsúdeného, jeho psychickému stavu a riziku opakovania spáchania obdobného činu. Tento proces podmienečného prepustenia je u odsúdených za najzávažnejšie násilné trestné činy citlivo sledovaný, čo z neho robí predmet verejného záujmu. Informuje o tom portál Plus jeden deň.
Černák a jeho podmienečné prepustenie
Mikuláš Černák, bývalý mafiánsky bos, je jedným z tých, ktorí sa rozhodli využiť možnosť podmienečného prepustenia. Jeho obhajca, advokát Erik Magál, tvrdí, že podmienky na jeho prepustenie sú splnené. Černák, ktorý si odpykáva trest približne 27 rokov, bol odporučený na podmienečné prepustenie prvýkrát v histórii slovenského justičného systému riaditeľom ústavu na výkon trestu v Leopoldove.
„Doposiaľ všetci doživotne odsúdení, ktorí žiadali o podmienečné prepustenie, mali negatívne stanovisko riaditeľa. Tento krok teda skutočne predstavuje výnimočný prípad,“ uviedol Magál, ktorý tiež vyzdvihuje fakt, že Černák podstúpil psychologické a psychiatrické vyšetrenia, ktoré dávajú v jeho prospech pozitívne závery.
Znalecké posudky a odporúčania pre súd
Podľa advokáta v prospech Černáka hovoria až štyri znalecké posudky z rokov 2017 a 2018. „V prípade podmienečného prepustenia môže súd nariadiť až 10-ročnú skúšobnú lehotu s probačným dohľadom, pričom možné sú aj obmedzenia či kontrola prostredníctvom monitorovacieho náramku,“ vysvetľuje Magál.
Znalci sa zhodujú, že Černák nie je nebezpečný pre spoločnosť a že je veľmi nepravdepodobné, že by sa na slobode dopustil opakovania trestnej činnosti.
Odpor voči jeho prepusteniu
Napriek odborným posudkom sú tu ľudia, ktorí s prepustením nesúhlasia, najmä zo strany pozostalých po Černákových obetiach. „Na verejnom zasadnutí sa prítomní pozostalí po obeti vyjadrili, že si neželajú, aby sa Černák dostal na slobodu. Cítiť medzi nimi silný odpor, ktorý je prirodzený vzhľadom na závažnosť zločinov, ktoré spáchal,“ dodáva advokát.
Černák, ktorý sa v posledných rokoch niekoľkokrát verejne ospravedlnil a vyjadril ľútosť nad svojimi činmi, stále čelí neúprosnému odporu zo strany tých, ktorých životy navždy zmenil.
Príprava na život na slobode
Černákovo správanie vo väzení naznačuje, že sa snaží zmeniť. Absolvoval resocializačný program a aktívne sa podieľa na pracovnej činnosti v ústave, kde pracuje pri výdaji stravy. Jeho pracovné návyky a dobré správanie voči ostatným odsúdeným sú podľa Magála zhodnotené ako pozitívne, čo navyše potvrdzuje aj jeho hodnotenie zo strany psychológov a sociálnych pracovníkov.
Možnosť zamietnutia: Aké sú ďalšie kroky?
Ak by súd zamietol návrh na podmienečné prepustenie, Černák bude môcť žiadať o opätovné posúdenie svojej žiadosti až po uplynutí troch rokov. „V prípade, že návrh na podmienečné prepustenie bude zamietnutý, Mikuláš Černák môže požiadať o ďalšiu možnosť prepustenia až po troch rokoch,“ dodáva jeho obhajca.
Čo môže pri Černákovi zavážiť?
V našej relácii V tieni zločinu prehovorila aj bývalá dozorujúca prokurátorka Eva Mišíková. Tá hovorila o tom, čo môže v jeho prípade najviac zavážiť: „Ja to vysvetlím zjednodušene. V prvom rade sa hodnotí správanie. To správanie v tom slova zmysle, či dodržuje režim, ktorý je tam v tom poriadku, ktorý platí pre jednotlivých väzňov. A, samozrejme, že je mimoriadne dôležité, ako sa správal k personálu. Tie hodnotenia sú jednak pozitívne. To znamená, že tam je veľmi dôležité nie len to správanie, či on dodržiaval ten režim, ktorý je tam nastavený, ale samozrejme aj tá skutočnosť, ako komunikoval s tými pracovníkmi Väzenskej a Justičnej stráže, okrem toho so spoluobvinenými.“
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:
