29. septembra 1954, nadobudla platnosť zmluva o založení Európskej organizácie pre jadrový výskum, známe pod skratkou CERN.
Odvtedy táto inštitúcia so sídlom v Ženeve predstavuje špičkové vedecké pracovisko, ktoré sa zaoberá výskumom v oblasti subatomárnych častíc. Pomáha ľudstvu poodhaliť tajomstvo podstaty hmoty a zloženia vesmíru. CERN dal ale svetu napríklad aj službu World Wide Web alebo internet, píše portál ČT 24.
Najznámejším nástrojom, ktorý vedci pracujúci v CERNe používajú, je Veľký hadronový urýchľovač alebo LHC. Vďaka tomuto obrovskému prístroju môžu simulovať podmienky panujúce v okamihu tesne po zrode vesmíru. A práve on pomohol k objavu dovtedy len hypotetické častice známe ako Higgsov bozón.
V CERNe, ktorý má v súčasnosti okolo dva a pol tisíc zamestnancov, sa okrem jadrových interakcií napríklad skúma aj kozmické žiarenie, vyvíjajú sa technológie alebo sa tu študujú vlastnosti atmosféry pre klimatológiu.
Veľký hadronový urýchľovač tvorí kruhový tunel umiestnený v hĺbke až 175 metrov pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím Jura vo Francúzsku a Ženevským jazerom vo Švajčiarsku. Princípom fungovania pripomína zariadenie za takmer tri miliardy eur (asi 74 miliárd korún) obrie centrifúgu, ktorá dokáže pomocou silného magnetického poľa udeliť vysokú rýchlosť tenkému zväzku iónov olova či protónov. Presnejšie povedané ide obvykle o dva zväzky, z ktorých každý obieha opačným smerom.
Dôležitým cieľom pri budovaní LHC bolo potvrdiť existenciu Higgsovho bozónu, „božskej častice“, ktorá podľa mnohých vedcov zohráva kľúčovú úlohu vo vysvetlení pôvodu hmotnosti ostatných elementárnych častíc. A zariadenie naozaj prinieslo výsledky. V lete 2012 vedci oznámili, že zachytili časticu, ktorá sa podobá svojimi charakteristikami bozónu, ktorý bol štyridsať rokov predtým popísaný len teoreticky.
V marci 2013 CERN objav na základe ďalších experimentov potvrdil. A v ďalších rokoch priniesol o tejto častici množstvo ďalších zaujímavých objavov. Okrem mnohých objavov v oblasti základného výskumu má CERN zásluhu aj na súčasnej podobe internetu. Populárnu službu World Wide Web totiž na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia vyvinul jeden zo zamestnancov tohto ústavu, britský inžinier Tim Berners-Lee.
V auguste 1991 bol do prevádzky uvedený prvý webový server na svete. Riadkový prehliadač, ktorého emulátor si dnes môžu záujemcovia vyskúšať na oživenej adrese, dokázal zobraziť len text a nešlo ho ovládať myšou, na všetko bola potrebná klávesnica. Hlavný cieľ, teda funkčnosť na všemožných operačných systémoch, ale splnený bol. CERN potom poskytol všetkým záujemcom možnosť využívať túto technológiu zadarmo, čím zmenil tvár internetu.
CERN na začiatku tohtoročného februára predstavil návrhy na výstavbu nového stokilometrového urýchľovača častíc, ktorý by bol takmer 3,5-krát väčší ako ten súčasný neďaleko Ženevy. Len jeho výstavba by prišla na asi 350 miliárd korún a vedci dúfajú, že by prispel k odhaleniu doteraz neznámych častíc a priniesol revolúciu v chápaní súčasnej fyziky.
Návrh vystavať nový a väčší urýchľovač s anglickým názvom Future Circular Collider (FCC) (Budúci kruhový urýchľovač) je rozdelený do dvoch projektov: prvá počíta so spustením urýchľovača v 40. rokoch tohto storočia tak, aby bolo možné vykonávať zrážky elektrónov, z ktorých vznikne väčší množstvo bozónov pre ich podrobnejšie štúdium. Druhá fáza by mala začať v 70. rokoch nášho storočia. Pátranie po nových časticiach by potom malo prebiehať za pomoci zrážania ťažších protónov, čo si bude vyžadovať vynájdenie silnejších a pokročilejších magnetov, ktoré zatiaľ neexistujú, uvádza stanica BBC.