Čas v počiatočných štádiách vesmíru plynul päťkrát pomalšie než v súčasnosti, uviedli v pondelok vedci z austrálskych univerzít. Na potvrdenie tohto javu po prvýkrát použili ako kozmické hodiny kvazary. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Štúdia bola zverejnená vo vedeckom žurnále Nature Astronomy. Z teórie relativity Alberta Einsteina vyplýva, že rozpínaním sa priestoru by sme mali vidieť vzdialený vesmír spomalene, uviedol Geraint Lewis – astrofyzik z univerzity v Sydney, ktorý bol vedúcim autorom štúdie.
Lewis a štatistik z univerzity v Aucklande Brendon Brewer analyzovali údaje zo 190 kvazarov, ktoré zozbierali za dve desaťročia. Cieľom bolo zmerať jav nazývaný kozmologická dilatácia času.
Vedci predtým ako kozmické hodiny používali pozorovanie veľmi jasných explodujúcich hviezd nazývaných supernovy. Cieľom bolo preukázať, že čas v období, keď mal vesmír len polovicu súčasného veku, plynul dvakrát pomalšie než dnes.
Lewis a Brewer v novej štúdii použili ešte jasnejšie kvazary s cieľom preniknúť ešte hlbšie do dejín vesmíru, ktorý má 13,8 milióna rokov. Podľa výsledkov štúdie v období jednej miliardy rokov po veľkom tresku plynul čas päťkrát pomalšie.
Lewis však upozornil, vnímanie času na týchto vzdialených miestach nebolo odlišné. „Ak by ste sa zázračným spôsobom dokázali premiestniť o 10 miliárd rokov späť a ocitli sa so stopkami pri jednom z týchto kvazarov, čas by plynul normálne,“ povedal. „Jedna sekunda by bola jedna sekunda,“ dodal.
Kvazary sú vzdialené vysokoenergetické aktívne galaktické jadrá. Sú považované za najjasnejšie a najsilnejšie objekty vo vesmíre. To z nich podľa Lewisa robí užitočné svetelné znamenia na mapovanie vesmíru.
