Rozdávanie trinástych dôchodkov a ich pravidelná valorizácia je pekná vec, ak to nejde na úkor dlhu. Ako však uvádza Inštitút pre stratégie a analýzy, súčasný sociálny systéme je neudržateľný. A o pár rokov štát na dôchodky mať nebude, alebo bude nutné zmeniť ich systém vyplácania.
Slovensko sa totiž nachádza v kritickej demografickej situácii, ktorá ohrozuje stabilitu sociálneho a dôchodkového systému. Aktuálne štatistiky ukazujú, že klesajúci počet detí v pomere k seniorom vytvára čoraz väčší tlak na verejné financie. Ak sa nezavedú zásadné reformy, krajina môže čeliť vážnym ekonomickým dôsledkom.
Rastúci počet seniorov a klesajúca pôrodnosť
V roku 1964 pripadali na jedného seniora nad 65 rokov štyri deti. Tento pomer sa však dramaticky zmenil a dnes na jedného dôchodcu pripadá len 0,85 dieťaťa. Prognózy ukazujú, že v druhej polovici tohto storočia môže počet seniorov na jedno dieťa vzrásť až na 2,85. Tento vývoj zásadne ovplyvní systém sociálneho zabezpečenia.
Finančné dopady na verejný rozpočet
Starnutie populácie spôsobuje rast výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. V roku 2023 dosahovali náklady na jedného seniora priemerne 11 100 eur ročne, pričom väčšina tejto sumy smerovala na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Na porovnanie, výdavky na jedno dieťa predstavovali približne 9 500 eur, pričom najviac financií išlo na vzdelávanie a rodinnú politiku.
Pokles pracujúcej populácie
Počet ekonomicky aktívnych Slovákov (vo veku 15 – 64 rokov) neustále klesá už viac ako 15 rokov. Tento trend spôsobuje problémy v udržateľnosti sociálneho systému, keďže práve pracujúci ľudia financujú dôchodky a ďalšie sociálne dávky. V roku 2023 prispieval každý ekonomicky aktívny občan do systému v priemere sumou 4 900 eur, no tento príspevok už nedokázal pokryť všetky výdavky na dôchodcov a deti.
Rastúci deficit sociálneho systému
V roku 2023 zaznamenal sociálny systém deficit vo výške 1,7 miliardy eur. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať a podľa prognóz Európskej komisie by mohol deficit dôchodkového systému do roku 2070 vzrásť z 2,3 % HDP na 5,0 % HDP. Príčinou tohto vývoja je rast výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť v kombinácii s klesajúcimi príspevkami od pracujúcej populácie. Celkové výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva by mohli vzrásť z 20,5 % na 25,0 % HDP.
Riziko kolapsu Sociálnej poisťovne
V roku 2023 zaznamenala Sociálna poisťovňa stratu takmer tri miliardy eur, keďže príjmy z odvodov nepostačovali na pokrytie výdavkov na dôchodky a sociálne dávky. Štát musel do systému nalievať dodatočné financie, čo ešte viac prehlbovalo rozpočtový deficit. Očakáva sa, že situácia sa bude v budúcnosti zhoršovať.
Možné riešenia krízy
Aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu situácie, Slovensko bude musieť pristúpiť k zásadným reformám sociálneho systému. Medzi možné opatrenia patrí podpora pôrodnosti, prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia, zvýšenie veku odchodu do dôchodku alebo úprava daňového a odvodového zaťaženia pracujúcej populácie.
Demografické zmeny predstavujú jednu z najväčších výziev, ktorým Slovensko v nasledujúcich desaťročiach bude čeliť. Ak sa neprijmú účinné opatrenia, môže to viesť k dlhodobo neudržateľnému sociálnemu systému a ekonomickým problémom celej krajiny.
