Garba sa domnieva, že iniciatíva bude pokračovať aj napriek „neúspechom“, ale dokončenie v roku 2030 je podľa neho „nedosiahnuteľným cieľom“.
Portál Mongabay píše, že do tohto roku bolo vysadených 18 percent z plánovaných 100 miliónov hektárov plochy. Dosiahnuté výsledky sa naprieč jednotlivými krajinami diametrálne líšia. Etiópia, ktorá so zalesňovaním začala skôr ako ostatné krajiny, je zatiaľ na čele. Podľa oficiálnych štatistík do roku 2021 vysadila 5,5 miliardy sadeníc na 151-tisíc hektároch nových lesov.
Senegal uvádza, že zalesnil viac ako 36-tisíc hektárov a vysadil približne 12 miliónov sadeníc, panujú ale obavy, koľko z nich sa v púštnych podmienkach uchytilo. Čad vysadil len 1,1 milióna stromčekov, a to napriek tomu, že podľa denníka African Business patrí k najväčším príjemcom finančných prostriedkov z projektu.
Projekt by mal kvôli zmenám klímy zrýchliť
V roku 2021, kedy bola podľa OSN vysadená iba štyri percentá zamýšľanej plochy, francúzsky prezident Emmanuel Macron a ďalší svetoví lídri ohlásili iniciatívu, ktorej cieľom je urýchliť vznik pásu prísľubom 14,3 miliardy dolárov nových finančných prostriedkov na obdobie rokov 2021 až 2025.
Do augusta bolo podľa Mongabay z tohto prísľubu vyplatených 2,5 miliardy dolárov. „V posledných dvoch alebo troch rokoch je o túto tému oveľa väčší záujem ako predtým,“ uviedol Tom Skirrow, šéf mimovládnej organizácie Tree Aid, ktorá sa zaoberá bojom proti chudobe v Sahelu a na projekte sa podieľa.
„Napriek úsiliu mnohých afrických krajín prispieť k úspechu projektu sa mnohé požadované ciele nedosiahli, a to z niekoľkých dôvodov. Patrí medzi ne aj nedostatočné financovanie. Na udržanie projektu je totiž potrebných aspoň tridsať miliárd dolárov,“ povedal The Independentu ekológ Ali Yahya.
Experti sa zhodujú, že práce na projekte musia byť obnovené čo najskôr, aby bolo možné čeliť hrozbám súvisiacim so zmenami klímy. Afrika niektorými ich dôsledkami, ako sú dlhodobé suchá či záplavy, trpí najviac, pritom na svetových emisiách skleníkových plynov sa podieľa najmenej, informuje iDNES.cz.
„Veľký zelený múr je kľúčovou reakciou na klimatickú krízu,“ uviedol Georges Bazongo z organizácie Tree Aid.
Miliardy stromov by podľa odborníkov vytvorili novú mikroklímu, ktorá by podporila zrážky a zmenila poľnohospodárstvo v regióne. Program by mohol tiež zvýšiť biodiverzitu a urobiť zo Sahelu centrum vedeckého výskumu v odboroch od pôdnej mikrobiológie a antropológie až po botaniku.
