Najambicióznejší projekt zalesnenia na svete, africký Veľký zelený múr, mal oživiť vyprahnutú africkú Saharu, obnoviť prírodu a podporiť mier na kontinente. Projekt ale šestnásť rokov po svojom začatí viazne. Podľa expertov sú na vine nedostatok finančných prostriedkov, bezpečnostné problémy spojené s teroristickými hrozbami alebo apatia miestnych politikov.
Cieľom iniciatívy je vytvoriť do roku 2030 prirodzenú bariéru proti rozširujúcej sa púšti. Má to byť sedem tisíc kilometrov dlhý pás vegetácie spájajúcej Senegal na západnom africkom pobreží a Džibutsko na východe kontinentu. Múr má prechádzať jedenástimi krajinami, vrátane Etiópie, Eritrey či Nigeru.
Projekt, ktorý OSN definuje ako „pás na podporu mieru a obnovy prírody Sahelu“ mal do konca desaťročia poskytnúť desať miliónov pracovných príležitostí, zlepšiť život obyvateľov, zvýšiť potravinovú bezpečnosť, pohlcovať oxid uhličitý a znížiť frekvenciu konfliktov i mieru migrácie. Plán ale stále viac viazne.
Podľa expertov jeho rozvoju bráni najmä nedostatočná bezpečnosť v regióne súvisiaca s teroristickými hrozbami a sériou nedávnych prevratov.
„Nedostatok bezpečnosti v oblasti predstavuje veľkú prekážku realizácie tohto obrovského projektu. Problémom je ale aj absencia politických plánov v jedenástich krajinách, ktorými tento múr prechádza,“ povedal denníku The Independent ekologický aktivista Issa Garba z Nigeru.
Krajiny Sahelu podľa neho na iniciatívu nevyčlenili dostatok financií. „Čakajú najmä na finančné prostriedky zo zahraničia, či už z Európskej únie, Africkej únie alebo ďalších zdrojov,“ podotkol Garba.
Hoci Veľký zelený múr okrem menovaných podporila aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Francúzsko či Svetová banka, podľa denníka African Business zostáva projekt vedený Afrikou. Každá zo zúčastnených krajín tak s pomocou mimovládnych organizácií koordinuje svoje vlastné projekty výsadby.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)