Slovenská republika aktuálne nemá takmer žiadne veterné elektrárne, čo predstavuje obrovský problém nielen z pohľadu plnenia národných cieľov, ale aj európskych. Budovanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pritom prináša príležitosť na rozvoj samospráv, vznik nových pracovných miest či ekonomický prínos za ušetrené náklady za energie. Tieto informácie zazneli na stredajšom stretnutí zástupcov Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Európskej komisie, samospráv a developerov so zástupcom WindEurope, ktorá najväčšou asociáciou veternej energetiky v Európe.
Generálny riaditeľ WindEurope Giles Dickson uviedol, že v spolupráci s EÚ je WindEurope pripravená Slovensku pomôcť s budovaním veternej energetiky. „Veterná ekonomika predstavuje významný ekonomicky prínos pre krajinu, kde sa veterne turbíny a parky inštalujú. To znamená, že každá nainštalovaná veterná turbína prináša ekonomický prínos v hodnote 13 miliónov eur. Ak sa budujú veterné parky, všetky poplatky, všetky dane idú priamo do samospráv, čo prináša aj príležitosť na rozvoj samospráv na Slovensku, uviedol Dickson.
Riaditeľ SAPI Ján Karaba skritizoval neúčasť zástupcov ministerstiev hospodárstva a životného prostredia, ktoré predstavujú kľúčové rezorty pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku. „Považujeme to za istý znak toho, ako ľahkovážne dané rezorty problematiku vnímajú, no zároveň musím povedať, že z ministerstiev máme aj napriek neúčasti prísľub ďalšej komunikácie v oblasti rozvoja OZE na Slovensku,“ povedal Karaba.
Dickson taktiež priblížil, že rozvojom OZE zároveň vznikajú nové pracovné miesta v súvislosti buď so samotnou výstavnou veterných turbín, alebo ich údržbou. Podľa neho je v EÚ takto vytvorených viac ako 300.000 pracovných miest. „Solárna a veterná energia sú najlacnejšie zdroje energie. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vypočítala, že za posledné za roky 2020, 2021 a 2022 sa takto podarilo ušetriť na nákladoch na energie viac ako 100 miliárd eur,“ dodal.
V diskusii investori upozornili na zhoršujúce sa externé prostredie, ktoré neumožňuje výstavbu nových projektov. V súčasnosti čaká aktuálne na posúdenie vplyvov na životné prostredie až 16 veterných projektov, pričom niektoré podľa nich čakajú až dva roky. Chýbať má podpora predovšetkým ministerstiev hospodárstva a životného prostredia. Chýba však aj politická podpora veternej energetiky, čo sa odráža aj na postojoch samospráv a obyvateľstva, ktoré sa veľmi často orientujú na základe politických stanovísk a vyhlásení.
„V prípade rozvoja veternej energetiky Slovensko zaspalo. Súčasný stav je tragický a máme čo dobiehať. Dlho sme bojovali s nezáujmom autorít, no aj dnešný okrúhly stôl dokazuje, že sa veci dali do pohybu a problémy sa začínajú riešiť. Sme preto optimisti a dúfame, že chytíme správny vietor do plachiet,“ uzatvoril člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Na týchto miestach sa plánujú stavať nové veterné elektrárne
Členovia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu majú pripravené projekty na veterné parky s celkových výkonom viac ako 1100 MW. Niektoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), iné len v štádiu hľadania vhodnej lokality.
Celkovo ide o zhruba dvesto vrtúľ, ktoré by mali vyrásť po celom Slovensku. Viacero projektov sa plánuje pri Nitre a Nových Zámkoch, pri vinohradníckych obciach Rúbaň a Strekov, ďalšie na Záhorí pri Senici.
Nájsť vhodnú lokalitu pre veternú elektráreň nie je jednoduché. Musí tam predovšetkým často a intenzívne fúkať. Vylúčiť sa dajú najmä hory, kde síce fúka, ale sú tam zväčša chránené územia. Mimo hry sú aj lokality na migračných trasách vtákov.
Výstavba v bezprostrednej blízkosti miest a dedín zasa odpadá pre hluk pri prevádzke veterných turbín. Podľa Lacka je optimálne stavať ich 700 metrov až jeden kilometer od najbližšieho obydlia.
