Podobné je to aj s premlčacími lehotami. Pri korupčných trestných činoch vo verejnom sektore by nemohli byť kratšie ako 15 rokov. Ministerstvo však uvádza, že navrhované lehoty sú dlhé a chce ich podrobnejšie analyzovať z “hľadiska uplatnenia princípu ich primeranosti.” V novele Trestného zákona, ktorú parlament schválil, no Ůstavný súd pozastavil jej účinnosť, je napríklad pri trestnom čine podplácania vo verejnom sektore do 250 tisíc eur premlčacia doba tri roky. Po prijatí smernice by nemohla byť kratšia ako desať.
S obdobou ÚŠP vláda problém nemá
Prekvapivé je, že slovenská strana nemá výhrady k tomu, že smernica prikáže členským štátom EÚ zriadiť špecializované orgány na potláčanie korupcie. Slovensko pritom jeden takýto nedávno zrušilo, bol ním Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý riešil korupciu. A tiež sa chystá obmedziť ďalší – Národnú kriminálnu agentúru, ktorá korupciu vyšetruje.
EÚ prijíma novú smernicu, lebo chce účinnejšie bojovať s korupciu. Podľa prieskumu z Eurobarometra v roku 2022 si 68 percent ľudí v EÚ myslí, že v ich krajine je korupcia veľmi rozšírená.
Nadácia Zastavme korupciu si nedávno nechala spraviť vlastný prieskum o vnímaní korupcie. Z údajov, ktoré v marci zozbierala agentúra Focus na vzorke vyše 1500 respondentov vyplýva, že Slováci vidia korupciu ešte výraznejšie ako zvyšok Európanov.
Až 86 percent si myslí, že korupcia je na Slovensku problém, pričom najviac ju vnímajú práve vo verejnom sektore a na vysokých miestach ako je vláda, parlament a ministerstvá. Taktiež si myslia, že by v boji proti korupcii pomohli vysoké tresty.
Slovensko chce viac času
Ak smernicu Brusel schváli, členské krajiny budú mať 18 mesiacov na to, aby ju zapracovali u seba doma. Slovensko tvrdí, že to nestačí. A navrhuje na jej implementáciu o šesť mesiacov viac.
