Vyššie tresty za korupciu, najmä pre vysokopostavených úradníkov a zákaz vykonávať verejnú funkciu pre odsúdených za korupciu. Aj to sú opatrenia, ktoré obsahuje pripravovaná smernica Európskej únie. Slovenská vláda má s týmito, aj ďalšími časťami problém.
Smernica je v súčasnosti v medzinárodnom pripomienkovom konaní. Členské štáty EÚ sa majú do 23. apríla vyjadriť, či s ňou súhlasia. Po jej prijatí budú musieť nové pravidlá pretaviť do vnútroštátnych zákonov.
Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo predbežné stanovisko, že Slovensko je síce za prijatie smernice, ale má viaceré výhrady. Jedna sa týka ustanovenia, že súdy by po novom mali zakázať páchateľom korupcie vykonávať verejnú funkciu. Podľa MS SR by tento trest neprimerane zasiahol do ústavného práva byť volený a mať prístup k verejným funkciám. Navrhuje jeho vypustenie.
Slovensko proti prísnemu trestaniu vysokopostavených
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré pripomienky SR zastrešuje, riadi Boris Susko zo Smeru. Za Smer kandidovali viaceré osoby vyšetrované za korupciu ako aj ďalšie trestné činy. Obžalovaný je napríklad poslanec Smeru Tibor Gašpar, polícia stále vyšetruje kauzu Súmrak, v ktorej boli obvinení premiér Robert Fico a minister Robert Kaliňák. Obvinený je aj podpredseda parlamentu z Hlasu Peter Žiga.
Týkať by sa ich mohlo tiež ďalšie ustanovenie smernice, ktorá zavádza pojem “vysokopostavený úradník.” Ak by takýto človek spáchal korupciu, jeho funkcia by bola priťažujúcou okolnosťou a dostal by omnoho vyšší trest. “Vysokopostavenými úradníkmi” by boli hlavy štátov, ministri, poslanci, sudcovia, politickí nominanti, šéfovia kontrolných orgánov a ďalší. Ministerstvo SR s týmto nesúhlasí a chce niektoré osoby vypustiť z tejto definície, keďže niektoré výrazy náš právny poriadok nepozná.
Príliš prísne tresty za korupciu?
EÚ v smernici navrhuje, aby za trestné činy korupcie vo verejnom sektore bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 6 rokov. Ministerstvo SR v stanovisku pripomienkuje, že je to prísne. Parlament len nedávno schválil novelu Trestného zákona. Napríklad pri trestnom čine podplácania do 250 tisíc eur hrozí trest odňatia slobody 0 až 2 roky. Po prijatí smernice by horná hranica takejto sadzby nemohla byť nižšie ako 6 rokov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
