Európa už mnoho rokov túži po bezpečnom európskom satelitnom systéme. Plány brzdilo Nemecko kvôli nákladom, ale teraz sa Brusel konečne rozhýbal. Európska komisia zadala zákazky na presadenie odložených plánov na projekt v hodnote 10,6 miliardy eur. Má konkurovať projektu Starlink, ktorý je od miliardára Elona Muska a ďalším rýchlo sa rozvíjajúcim sieťam.
Sústava viac ako 280 satelitov na obežnej dráhe, známa ako IRIS2, bude poskytovať šifrovanú chrbticovú sieť pre vlády a verejné agentúry Európskej únie a vyvíjať nové komerčné služby. Majú sa nachádzať na strednej obežnej dráhe, píše portál idnes.cz.
„V čoraz zložitejšom geopolitickom svete je nevyhnutné zabezpečiť odolnú, bezpečnú a rýchlu vládnu komunikáciu,“ uviedol vo vyhlásení k obstarávaniu Josef Aschbacher, generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry, ktorá združuje 22 krajín.
Cieľom projektu je zvýšiť európsku konkurencieschopnosť a vytvoriť nové pracovné miesta. Je to tretia veľká vesmírna iniciatíva Európskej únie po programe Galileo a sieti na pozorovanie Zeme Copernicus, ktorá monitoruje klimatické zmeny.
IRIS2 brzdili nezhody týkajúce sa podielu priemyslu na práci a obavy niektorých krajín na čele s Nemeckom z nákladov. Úradníci však tvrdia, že rýchle rozšírenie Muskovho Starlinku podnietilo úsilie o posilnenie takzvanej „digitálnej suverenity“ Európy.
Na vývoji spolupracujú aj traja satelitný operátori
Na vývoji sa podieľa konzorcium troch satelitných operátorov – francúzskeho Eutelsatu, španielskeho Hispasatu a luxemburského SES, ktoré je čiastočne financované EÚ a predpokladá prvé vypustenie v polovici roku 2029 a plné nasadenie do konca roku 2030.
Dvaja poprední európski výrobcovia satelitov – Airbus a Thales Alenia Space – vystúpili z konzorcia s názvom SpaceRise pre obavy z ekonomických rizík, keďže sa snažia dosiahnuť stratu z existujúcich projektov. Na projekte sa však budú naďalej podieľať, ale len ako dodávatelia namiesto plnohodnotných členov konzorcia.
Európski výrobcovia satelitov sa snažia vyrovnať s nástupom Starlinku, ktorý vyvinula Muskova spoločnosť SpaceX a ktorý už predstavuje približne dve tretiny satelitov na obežnej dráhe. Takisto sa snažia vyrovnať s poklesom dopytu po veľkých komerčných satelitoch.
IRIS2 sa zhoduje s rastúcim tlakom na spoluprácu európskych štátov v oblasti obrany a bezpečnosti, ale zatiaľ zostáva v tieni Starlinku alebo plánovanej internetovej siete Kuiper spoločnosti Amazon.
Po septembrovom odchode hlavného podporovateľa IRIS2, bývalého komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona, sa objavili obavy o prežitie plánu podporovaného Francúzskom.
Nemecká začínajúca spoločnosť Helsing, ktorá sa zaoberá obrannými technológiami, minulý rok varovala, že IRIS2 hrozí, že kvôli oneskoreniu pri zabezpečovaní financovania príde o najnovší vývoj v oblasti umelej inteligencie.
Na projekt, ktorého náklady sa odhadujú na 10,6 miliardy eur vrátane súkromného financovania, bude dohliadať Európska vesmírna agentúra a bude sa riadiť z centra v strednom Taliansku.
Spoločnosti SES, Eutelsat a Hispasat zaplatia 4,1 miliardy eur a na oplátku budú systémy komerčne prevádzkovať 12 rokov. EÚ prispeje sumou 6 miliárd EUR a Európska vesmírna agentúra zaplatí 550 miliónov EUR.
Nie je jasné, čo nakoniec viedlo Nemecko k súhlasu s projektom. Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung ustúpilo, pretože sa s Komisiou dohodlo, že peniaze, ktoré majú zarobiť SES, Eutelsat a Hispasat, budú predstavovať len päť miliárd eur.
Minister hospodárstva Robert Habeck sa v apríli v liste úradníkom sťažoval, že projekt je predražený a nie je spravodlivo rozdelený medzi francúzske a nemecké firmy. Navrhol, aby sa projekt IRIS2 pozastavil, ale nestalo sa tak.
Z Nemecka prišli ďalšie námietky. Nemecký start-up Helsing už minulý rok varoval, že EÚ príde o najnovší vývoj v oblasti umelej inteligencie kvôli oneskoreniu pri zabezpečovaní financovania.
