Právnici budú pravdepodobne podávať žaloby v mene jednotlivých migrantov, čo schválené znenie umožňuje, ak im hrozí „skutočné, bezprostredné a predvídateľné riziko vážnej a nezvratnej ujmy v prípade ich premiestnenia do Rwandy“. Minister vnútra James Cleverly po schválení normy uviedol, že zachová právo žiadať o azyl. Jeho úrad však už identifikoval skupinu migrantov, ktorých žiadosti sú právne neudržateľné, a pripravuje ich deportáciu.
Tieňová ministerka vnútra Yvette Cooperová označila tento plán za „mimoriadne drahý trik“. Prijatie zákona kritizovali aj mimovládne organizácie, podľa ktorých zásadne obmedzí práva migrantov.
„Táto hanebná legislatíva porušuje ústavu a medzinárodné právo a vystavuje mučených ľudí a ďalších utečencov neistému osudu v Rwande,“ uvádza sa podľa BBC vo vyhlásení Slobody od mučenia.
Plán poslať časť britských žiadateľov o azyl do Rwandy predložil vtedajší premiér Boris Johnson na jar 2022. V júni 2022 však bola britská vláda nútená prvý let na poslednú chvíľu zrušiť, keďže ESĽP práve rozhodol, že plán so sebou nesie „reálne riziko nezvratnej ujmy“.
Rwanda žiada peniaze na výdavky
Návrh zákona predložili vládnuci konzervatívci po tom, ako britský najvyšší súd minulý rok zastavil plánované deportácie s odôvodnením, že stredoafrický štát nie je bezpečnou krajinou.
Kontroverzný plán súčasnej britskej vlády je reakciou na prudký nárast počtu ľudí, ktorí predminulý rok vstúpili do krajiny nelegálne cez Lamanšský prieliv. V roku 2022 prišlo do Británie rekordných takmer 46 000 migrantov, čo je približne o tretinu menej ako vlani. Sunak označuje zastavenie prílevu migrantov za jeden zo svojich hlavných volebných cieľov a opozícia a mimovládne organizácie ho za plán deportácií kritizujú.
Rwandský prezident Paul Kagame tvrdí, že jeho krajina je schopná zaistiť bezpečnosť migrantov a umožniť im žiť v krajine natrvalo, ak sa tak rozhodnú alebo ak bude ich žiadosť o azyl v Británii zamietnutá. Požaduje však peniaze na pokrytie nákladov s tým spojených. Podľa odhadov Londýna by plán mohol stáť celkovo až 600 miliónov libier (takmer 700 miliónov eur) a oplatí sa len vtedy, ak sa presídľovanie bude uskutočňovať pravidelne a vo veľkom počte.
