Bratislava patrí medzi tie európske metropoly, ktoré nikdy nevybudovali vlastnú podzemnú dráhu. Aj keď sa myšlienka vybudovania metra objavovala opakovane počas niekoľko desaťročí a existovali aj konkrétne plány, nikdy sa ich nepodarilo pretaviť do reality.
Tento neuskutočnený projekt je hlavným motívom výstavy s názvom „Metro, ktorým sa nevozíme“, ktorá prebieha do konca februára 2025 v Dopravnom múzeu v Bratislave, píše dromedár.sk. Expozícia, ktorú pripravilo Slovenské technické múzeum, mapuje históriu tejto dopravnej vízie a analyzuje dôvody, prečo sa jej realizácia nikdy neuskutočnila.
Veľkomesto budúcnosti
Už v 70. rokoch minulého storočia sa začali formovať predstavy o tom, že Bratislava by sa mohla premeniť na miliónovú metropolu s rozšírenými obytnými zónami v okolí mesta. Plánovalo sa vybudovanie štyroch sídlisk, každého s viac ako 200 000 obyvateľmi. Najväčším z týchto projektov bola Petržalka, avšak podobne ambiciózne sídliská sa mali rozprestierať aj medzi Račou a Modrou, či medzi Sencom a Bernolákovom. S rastom populácie sa ukázala potreba efektívneho dopravného systému, ktorý by dokázal spájať jednotlivé časti mesta. Riešením mala byť rýchlodráha na spôsob metra, ktorá by poskytla kapacitnú a rýchlu prepravu.
V krajinách východného bloku však platilo pravidlo, že metro mohlo mať len mesto s populáciou nad jeden milión obyvateľov, čo Bratislava v tom čase nespĺňala. Preto sa projekt označoval ako „rýchlodráha“. Plány z roku 1973 počítali s tromi trasami s celkovou dĺžkou 103 kilometrov, z toho 37 kilometrov pod zemou. Aj keď sa tieto návrhy v priebehu rokov upravovali, nikdy sa ich nepodarilo realizovať.
Zmeny v plánoch a neuskutočnená realizácia
Pôvodne sa rátalo s československými vozňami Tatra R2, no neskôr sa rozhodlo, že sa použijú ťažké sovietske vozne, ktoré boli prispôsobené skôr na prevádzku v tuneloch. To však rapídne zvýšilo náklady na celú výstavbu. Napriek tomu sa začalo s realizáciou v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát – v rokoch 1983 a 1988. Prvý projekt počítal s dočasnou nadzemnou trasou spájajúcou Petržalku s centrom mesta cez Starý most. Prestupná stanica mala byť na Mlynských Nivách. Plánovaná dĺžka tejto trasy bola približne šesť kilometrov a prvý úsek mal byť dokončený do roku 1997.
Neskôr sa rozhodlo o redukcii celého projektu na dve hlavé trasy: A a B s dĺžkou 42 kilometrov a 45 stanicami. Hlavná trať mala spojiť Petržalku s Hlavnou železničnou stanicou. V roku 1988 bol slávnostne položený základný kameň, avšak udalosti roku 1989 projekt zastavili. Po zmene režimu sa hľadali nové spôsoby, ako metro postaviť v lacnejšej verzii, napríklad francúzsky koncept VAL s automatizovanými vozňami na pneumatikách. Avšak ekonomická situácia 90. rokov už nepovoľovala podobné investície a v roku 2000 bol projekt definitívne zastavený.
Dnešok: Električka namiesto metra
Z celého projektu metra napokon zostalo len torzo – využívaná nadzemná estakáda v Petržalke a trasovanie, kde bola napokon vybudovaná nová električková trať. Hoci metro mohlo značne zlepšiť mestskú dopravu, jeho realizácia je dnes už prakticky vylúčená. Mesto sa rozhodlo investovať skôr do modernizácie električkovej a trolejbusovej siete a ekologických autobusov.
Výstava „Metro, ktorým sa nevozíme“ prináša návštevníkom pohľad na to, ako mohla Bratislava vyzerať, ak by sa jej podarilo vybudovať metro. Na paneloch s historickými dokumentmi, návrhmi a vizualizáciami si môžu pozrieť trasovanie metra a jeho stanice, ktoré sa nikdy nestali realitou.
