Veda nepozná hranice, národy ani pohlavia
So svojimi zisteniami chcela vystúpiť pred Americkú asociáciu pre rozvoj vedy, v tom čase však ženy nemohli pôsobiť vo vede. Jej výsledky tak musel odprezentovať za ňu muž, Joseph Henry zo Smithsonovho inštitútu. Výsledky vedkyne, ktoré boli de facto prvými dvoma fyzikálnymi štúdiami realizovanými ženou, uviedol slovami: „Veda nepozná hranice, národy ani pohlavia.“
Celé roky sa za priekopníka opisu skleníkového efektu považoval írsky fyzik John Tyndall, ktorý sa však touto témou zaoberal okrajovo. V roku 1859 publikoval sériu štúdií zameraných na spôsob, akým plyny, vrátane oxidu uhličitého, zadržujú teplo v atmosfére Zeme. Jeho závery sa dodnes považujú za počiatok teórie o globálnom otepľovaní a klimatických zmenách. Štúdie však publikoval až tri roky po Eunice Newton Footeovej. Bol to práve jej výskum, od ktorého sa odrazili ďalšie vedecké štúdie o klíme.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Tá v roku 1857 publikovala ďalší vedecký článok, tentokrát o statickej elektrine v atmosférických plynoch. Keďže nebola členkou Americkej asociácie pre rozvoj vedy, aj tento za ňu musel odprezentovať muž.
Vedkyňa a vynálezkyňa
Okrem výskumu skleníkových plynov bola Eunice aj vynálezkyňa, svoje výtvory si nechávala aj patentovať. Išlo napríklad o výplň do podrážok topánok a čižiem, ktorá zabraňuje vŕzganiu pri chôdzi, stroj na výrobu papiera či vylepšený spôsob výroby škrobu z kukurice.
Eunice sa zapájala aj do kampane za práva žien. Bola signatárkou Deklarácie citov —dokumentu, ktorý požadoval zrovnoprávnenie žien v sociálnom a právnom postavení. Bojovala aj za volebné právo žien.
