Počas roku 2024 spôsobil hraboš poľný slovenským poľnohospodárom škody takmer za 13,5 milióna eur, pričom podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) môžu byť reálne škody ešte vyššie. Premnoženie tohto škodcu môže predstavovať pre slovenské poľnohospodárstvo kalamitu obrovských rozmerov, informuje TASR.
Farmári na stretnutí v Hronovciach, v okrese Levice, varovali, že populácie hrabošov poľných dokážu zničiť celé lány obilnín i ďalších plodín.
„Tu je pole s výmerou 25 hektárov, na ktorých sme pestovali jarný jačmeň. Očakávali sme úrodu okolo 5,5 tony z hektára. Keď sme videli, že nám ho hraboše začínajú likvidovať, snažili sme sa zasiahnuť, ale nepomohlo to. Výsledok je vidieť. Po tomto poli naozaj neprešiel žiadny kombajn, ale celé ho zlikvidovali hraboše. Len na tomto jednom poli je škoda minimálne 25-tisíc eur,“ uviedol priamo na pozemkoch spoločnosti Kovacs Agro v Hronovciach štatutár firmy Robert Kovács.
Podobné problémy sú aj v iných regiónoch Slovenska. „My sme už na jeseň minulého roku avizovali, že žatvu 2024 môže negatívne ovplyvniť hrabošom. Nieže by sme to podcenili, ale nečakali sme, že to môže až takto katastrofálne dopadnúť. Doteraz hraboš vyčíňal predovšetkým na trnavskej tabuli. Ale momentálne sú vysoko až kalamitne postihnuté hrabošom aj regióny Nitra, Levice, Bratislava, Trenčín, Trnava, Bardejov a ďalšie,“ uviedol predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Medzi najpostihnutejšie plodiny patria repka, jačmeň, ozimná aj jarná pšenica a v súčasnosti už i kukurica. „Podľa monitoringu z našej členskej základne sme sa dostali k číslu 13,5 milióna eur, ale v realite je to oveľa vyššie, pretože nie všetci poľnohospodári sú členmi SPPK. Za šesť rokov sa pri škodách spôsobených hrabošom bavíme o čísle 50,5 milióna eur,“ povedal Gajdoš.
Farmári tvrdia, že za premnožením hraboša poľného je okrem miernej zimy aj zakladanie biopásov a neobrábaná pôda, ktoré súčasná legislatíva vyžaduje v rámci ekoschém a kondicionalít. „Je to výmera okolo 80-tisíc hektárov, kam poľnohospodár nemôže vstúpiť, a to ani v čase, keď by mohol spraviť s hrabošom poriadok. Takže je to semenište, kde sa môžu rozmnožovať hlodavce, buriny a invázne rastliny, a toto je potom výsledok,“ vysvetlil Gajdoš.
Kovács dodáva, že v minulosti mali poľnohospodári väčšiu flexibilitu v manažovaní pôdy a mohli efektívne bojovať proti škodcom. „Aj v minulosti sme mali povinné úhorovanie, ale manažment sme si mohli robiť podľa vlastných úvah a zdravého sedliackeho rozumu. Od roku 2023 však nemôžeme biopásy kosiť ani do nich vstupovať, a teraz sa to fatálne prejavilo,“ dodal.
Farmári preto naliehavo žiadajú okamžité komplexné zmonitorovanie situácie pracovníkmi Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave. Taktiež žiadajú modifikáciu strategického plánu v oblasti ekoschém a prehodnotenie zakladania a spravovania biopásov, aby mohli včas zasiahnuť a využívať viacnásobnú mechanickú kultiváciu pôdy.
