„Mal som pocit, akoby mi niečo stále chýbalo,“ spomína. Počítačom a technológiám začal rozumieť tak dobre, že z nich vyprchalo tajomno a určitá mágia. V roku 1999 mu jeho priateľka poradila, že vo svojom živote potrebuje viac Boha. Spoločne sa vydali do františkánskeho kláštora v Umbrii. Plán priateľky zafungoval, ale radosť z toho mať nemohla.
Benanti sa rozhodol vstúpiť do františkánskeho rádu, na prekvapenie svojich rodičov. S priateľkou sa rozišiel a odišiel do mesta Assisi, domova svätého Františka. Nasledujúcich desať rokov tu strávil štúdiom, zložil posledné rehoľné sľuby, bol vysvätený za kňaza a obhájil dizertačnú prácu na tému technologického vylepšovania ľudí. Neskôr získal prácu na Gregoriánskej univerzite.
V roku 2017 ho kardinál Gianfranco Ravasi pozval na konferenciu, kde Benanti hovoril o etike použitia umelej inteligencie. Jeho slová hltali aj vysoko postavení ľudia z Microsoftu a po prednáške ho požiadali, či by mohli zostať v kontakte. Po pár mesiacoch ho oslovila talianska vláda, či by nechcel byť pri zrode legislatívy zameranej na AI, po roku už bol členom komisie, ktorá dohliada na celonárodnú stratégiu v oblasti umelej inteligencie.
Pápež v páperovom kabáte
Na stretnutie s pápežom už potom chýbalo len málo. V roku 2018 sa mu ozvali zástupcovia Microsoftu, či by nemohol dopomôcť k stretnutiu Františka s prezidentom technologického giganta Bradom Smithom. Benanti využil svojho blízkeho priateľa a vplyvného kardinála Pagliu. Stretnutie prebehlo podľa plánov a Benanti na ňom pomáhal s prekladom odborných technologických termínov.
Pápež spočiatku nevedel, v čom tkvie dôležitosť umelej inteligencie, zaujímať sa o ňu naplno začal až vo chvíli, keď sociálne siete aj denníky plnili jeho vygenerované snímky v parádnom páperovom kabáte. „Pápež má rád, keď sa nebavíme toľko o technológiách, ale skôr o tom, ako môžeme ochrániť zraniteľnú časť populácie,“ vysvetľuje Benanti.
V januári tohto roku sa stal predsedom komisie, ktorá má ochrániť pred dopadmi umelej inteligencie talianskych spisovateľov a novinárov. Benanti si myslí, že firmy by mali mať zodpovednosť za dodržiavanie autorských práv pri použití textov, na ktorých trénujú svoje algoritmy. Sám však priznáva, že je to nadľudská úloha kvôli netransparentnosti najväčších technologických hráčov.
Aj keď pred nástrahami umelej inteligencie varuje, je jej za jednu vec vďačný. Do sveta technológií pre neho priniesla späť tajomno, ktoré v nej počas štúdií stratil. Otázkou podľa neho je, či ju ľudstvo využije dobre, alebo sa nechá zviesť na zlé chodníčky.
