Rýchly rozvoj umelej inteligencie dorazil do Vatikánu. Moderné technológie tu krotí františkánsky mních Paolo Benanti, ktorého do svojich služieb povolala aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Vo svete jednotiek a núl sa snaží hľadať aj spirituálne myšlienky a dopady na obyčajných ľudí. AI totiž podľa neho môže zviesť ľudstvo nesprávnym smerom.
Umelá inteligencia sa počas uplynulých pár rokov od prudkého nástupu dostala do všetkých odvetví ľudskej činnosti. Na sklonku minulého roka bola dokonca hlavnou témou v príhovore pápeža Františka.
„Globálny rozmer umelej inteligencie jasne ukazuje, že popri zodpovednosti zvrchovaných štátov za vnútornú reguláciu môžu pri jej využívaní zohrávať rozhodujúcu úlohu medzinárodné organizácie. Vyzývam svetové spoločenstvo národov, aby spolupracovalo na prijatí záväznej medzinárodnej zmluvy, ktorá by regulovala vývoj a využívanie umelej inteligencie v jej mnohých podobách,“ vyhlásil František.
Na zložité počítačové algoritmy má poruke človeka, na ktorého by to na prvý pohľad povedal len málokto. Päťdesiatročný františkánsky mních Paolo Benanti začína deň tak, ako by sme od muža viery čakali. Vyšplhá sa na najvyššiu vežu svojho domovského kláštora a s tichou modlitbou pozerá na Forum Romanum.
„Bola to krásna meditácia o tom, čo sa deje vo vnútri mňa. A tiež o tom, čo ma čaká tam vonku,“ prezradil tichým hlasom reportérovi denníka The New York Times.
Okrem času na modlitby má kalendár plný úloh. Vo svojom jednoduchom františkánskom rúchu nedávno vyrazil aj na akciu, kde by sme mnícha nehľadali. V malej taške si niesol moderný telefón, zápästie mu zdobil posledný model chytrých hodiniek od Applu.
Benanti ako vatikánsky poradca pre etiku umelej inteligencie musí ísť s dobou. Na januárovej uzavretej debate o umelej inteligencii sa stretol s technologickými legendami, potriasol si rukou s Billom Gatesom a načúvala mu aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.
„Potrebujeme medzinárodný dohľad, inak riskujeme sociálny kolaps. Niektorí ľudia vzhliadajú k umelej inteligencii ako k vede či veštkyni, považujú ju za určitú formu poloboha. Hrozí nám, že ľudia prenechajú kritické myslenie a rozhodovanie strojom,“ uviedol pre Politico. O umelej inteligencii napísal radu kníh, na pápežskej Gregoriánskej univerzite vedie seminár s názvom „Pád Babylonu: Výzvy digitálnych a sociálnych sietí a umelej inteligencie“.
Nebezpečenstvo aj príležitosť k pokroku
K rýchlemu vývoju moderných technológií by podľa Benantiho mali ľudia pristupovať vždy s opatrnosťou. Umelá inteligencia nie je výnimkou, môže prehĺbiť nerovnosť v spoločnosti aj zapáliť konflikty. Záplava deepfake videí a dezinformácií v posledných mesiacoch je toho dôkazom. Varuje, že v nasledujúcich rokoch môžu o prácu kvôli AI prísť milióny ľudí, ktorí budú musieť prejsť do podružných odborov, alebo zostanú bez práce. „Ľudia prídu o dôstojnosť a prepadnú sa do zúfalstva,“ predvída.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
