Úplné počiatky týchto dánskych obchodných firiem siahajú v niektorých prípadoch až do 90. rokov minulého storočia. Vtedy totiž severské krajiny v Európe pristúpili k liberalizácii trhu s elektrinou. Významnejšie obchodné príležitosti boli vzácne, všetko sa však zmenilo s tým, ako sa európsky trh s elektrinou prepojil. Ďalšia veľká zmena nastala vo chvíli, keď začal strmo rásť význam obnoviteľných zdrojov.
„Obchodníci následne začali vo veľkom spolupracovať s meteorológmi, len tak totiž môžu dostatočne predvídať rovnováhu ponuky a dopytu po elektrine. Namiesto toho, aby sa zameriavali na cenové špekulácie v horizonte týždňov či mesiacov, sa radšej začali orientovať na kratšie časové úseky. Na najbližších tridsať minút,“ píše Blas.
Pred rokom 2020 neboli také prudké cenové výkyvy na trhu s energiami príliš obvyklé. Potom však prišiel rýchly obrat a citeľne sa prejavila aj ruská vojna na Ukrajine. Aj kvôli nej totiž ceny na dennom trhu začali razom silne kolísať. V auguste roku 2022 dosiahli historické maximá vo výške 462,10 eur, presne o rok neskôr paradoxne dosiahli aj záporné čísla, pri minime -4,14 eura.
„To sa čoskoro prepísalo aj do hospodárenia podnikov. Napríklad spoločnosť Danske Commodities až do roku 2020 nikdy nevykázala čistý ročný zisk vyšší ako 75 miliónov eur. Prvýkrát sa jej zisk vyšplhal nad trojcifernú miliónovú hranicu až v roku 2021, kedy firma vykázala 302 miliónov eur. O rok neskôr sa zisk dostal dokonca na 1,47 miliardy eur,“ upozorňuje Blas.
Vplyv týchto firiem na kľúčový energetický trh so sebou nesie zvýšenú potrebu regulácie a dohľadu, upozorňuje komentátor. Len v roku 2022 podľa neho európska Agentúra pre spoluprácu energetických regulačných orgánov (ACER) monitorovala 4,4 miliardy transakcií na trhu s elektrinou a plynom.
„To je 139 obchodov za sekundu. Ak je už trh taký rýchly, že na ňom môžu obchodovať iba počítače, určite ho môžu monitorovať z hľadiska porušenia aj iba počítače. A pochybujem, že algoritmy používané regulačnými orgánmi sú také kvalitné ako tie, ktoré používajú obchodníci,“ varuje Blas.
Vplyv, aký majú malé firmy na trhu s energiami, by mal regulačné orgány prinútiť k zvýšenej pozornosti. Inak by pád jednej spoločnosti mohol dominovým efektom ohroziť ostatné firmy a v konečnom dôsledku aj stabilitu celej energetickej siete, uzatvára svoj reportážny príspevok Blas.
