Zistil, že gény spojené s homosexuálnym správaním majú, keď sa homosexuálneho správania ich nositelia nedopúšťajú, evolučnú výhodu, dotyční mávajú viac partnerov opačného pohlavia, a teda viac príležitostí na reprodukciu a obstaranie potomkov, zhrnul Zietsche v magazíne The Conversation . Ďalej však vtedy so svojim tímom nedošiel. Aký by bol mechanizmus celej tej operácie? Ako sa gény spojené s homosexualitou preklopia do viacerých heterosexuálnych vzťahov? To jeho tím nezistil. Špekuloval, že ony gény robia dotyčného akosi všeobecne atraktívnejším.
Tendencia riskovať
Aktuálna štúdia Ťien-č‘ Čanga a S‘-lianga Sunga, vyšla v magazíne Science Advances , sa púšťa ďalej, prináša nové vhľady a možno rozuzlenie. Predovšetkým vyjavila, že všetko odlišné od heterosexuality by sme nemali hádzať do jedného vreca, ako Zhang líči pre server Science Alert . S bisexuálnym správaním sa spájajú iné gény ako s homosexuálnym, zistil jeho tím.
A nielen to, práve gény, ktoré súvisia s bisexualitou, boli spojené aj s početnejším potomstvom. A s oboma znakmi, bisexualitou a väčšou reprodukčnou výkonnosťou, potom súvisel ešte jeden znak, tendencia riskovať. „Ľudia, ktorí nesú bisexuálne gény, majú viac detí. A dôvod, prečo majú viac potomkov, je v tom, že takzvané bisexuálne gény súvisia s tým, že sú ochotní podstupovať väčšie riziká,“ zhŕňa Čang.
Pre niektorých ľudí znamená „viac riskovať“ mať viac sexuálnych partnerov. „A potom majú viac detí. Naše výsledky naznačujú práve toto,“ konštatuje Čang.
Ostražitosť je na mieste
Jedným dychom však dodáva mnohé „ale“. Uvedená linka bola jasne čitateľná zhruba do roku 1960, kedy viac sexuálnych partnerov naozaj znamenalo viac detí, po onom dátume veci posunula antikoncepcia. Homosexuálne a bisexuálne správanie je navyše ovplyvnené génmi len sčasti, oveľa väčší vplyv naň má prostredie, zdôrazňuje Zhang v magazíne The Hill, geneticky je podľa ich práce predznamenaných v prípade homosexuálneho aj bisexuálneho správania len 23 percent.
Ostatne, zatiaľ najrozsiahlejšia štúdia svojho druhu z roku 2019 odhalila , že genetika zodpovedá len za najviac 25 percent homosexuálneho správania. Nakoniec Čang relativizuje vierohodnosť samotných britských dotazníkov, vychádzali totiž z toho, čo o svojej sexualite spovedaní hovorili. A to nemusela byť vždy pravda, aj s ohľadom na represie iného ako heterosexuálneho správania.
Psychológ Michael Bailey potom upozorňuje, že biobanka aj tak zachytávala len sexuálne správanie, nie iné aspekty sexuality, ako sú pocity, orientácia. Je to štúdium sexuálnej histórie, nie sexuálnej identity. A nezachytáva to plne skúsenosti ľudí, ktorí sa identifikujú ako bisexuálne, uvádza iDNES.cz.
Behaviorálny genetik Andreo Camperio Ciani potom vznáša najväčšiu námietku. Aj keby štúdia vysvetľovala, prečo evolúcia praje bisexuálnym génom, neodpovedá na otázku, prečo sa v ľudskej spoločnosti stále reprodukuje výlučná homosexualita.
