Bezdomovec sa k lekárovi špecialistovi dostane iba výnimočne. Väčšinou totiž dlhuje na zdravotnom poistení. Čím dlhšie ho však lekári nepríjmu, tým drahší môže byť pre štát. Ministerstvo zdravotníctva plánuje zmeny v zákone, ktoré by to mali vyriešiť. Informuje RTVS.
Aj bezdomovci majú nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, píše denník Pravda. V minulom roku poslanci zmenili zákon tak, aby aj ľudia bez domova, ktorí dlžia zdravotnej poisťovni, mali nárok na zdravotnú starostlivosť. A to v prípade chronických ochorení alebo v tehotenstve. Napriek tomu sa mnohí ľudia bez domova k lekárovi nedostali.
„V praxi nám to nefungovalo za ten rok, pretože veľa lekárov to nevie, stále tí dlžníci figurujú v zoznamoch,“ uviedla pre RTVS Michaela Kostičová z o.z. EQUITA.
„Aby ste mali to chronické ochorenie, tak vás niekto musí najskôr diagnostikovať. Táto možnosť, že máte nárok aj na všeobecného lekára, v tejto novelizácii nebola,“ upozornil zdravotnícky analytik Martin Smatana.
„Človeka ošetria v prípade, iba ak je to ohrozujúci stav. Čo znamená, že ak uvidíte napríklad bércový vred na nohe, ktorý vyzerá katastrofálne, kým to nie je že amputovať nohu, tak je to častokrát odignorované,“ hovorí manažérka nocľahárne sv. Vincenta de Paul Agapia Tuchyňová.
Čím je horší zdravotný stav pacienta, tým drahší je výkon. U ľudí bez domova hospitalizácia stojí štát takmer 4-krát viac ako u ostatných. Máme okolo 71-tisíc bezdomovcov, čo je 1,3 percenta populácie. Týchto 1,3 percenta populácie ročne finančne stoja iba na hospitalizačnej starostlivosti okolo 70 miliónov eur.
Nedostatky v zákone
Dlžníci bez domova sa môžu v prípade ľahších zranení obrátiť na rôzne ošetrovne a centrá. Jedna z takýchto ošetrovní je v priestoroch VŠ zdrav. a soc. práce sv. Alžbety, kde ošetria viac ako 50 ľudí bez domova. Pomáhajúci pracovníci sa im venujú 4,5 hodiny.
„Väčšinou sedávajú na tomto stolíku a ošetrujeme daného klienta. Poskytujeme im stravu, kávu alebo čaj. Zároveň sa tu môžu osprchovať. Riešime iba to, čo voľným okom vidíme. Samozrejme, nie sme lekári, čiže máme nejaké hranice,“ uviedla Tuchyňová.
Ľudia bez domova sa často pre predsudky ľudí k lekárovi hanbia ísť. Pomôcť by mohla terénna zdravotná služba, ktorá v zahraničí už funguje.
