Aktuálny vývoj polárneho víru naznačuje, že do polovice februára môže dôjsť k jeho výraznej deformácii, ba dokonca aj k roztrhnutiu. V dôsledku toho britskí meteorológovia varujú pred možným návratom tzv. beštie z východu – výrazného ochladenia, ktoré spôsobujú zmeny v polárnej oblasti.
Meteorologický portál Severe Weather Europe upozornil na tento vývoj vo svojom novom príspevku na sieti X: „Ste pripravení? Možnosť výraznej deformácie polárneho víru a jeho rozdelenie do polovice februára sa zvyšuje.“ Súčasťou príspevku bolo aj video, ktoré znázorňuje očakávaný vývoj polárneho víru. Okolo polovice mesiaca bude možné pozorovať, ako sa táto obrovská masa chladného arktického vzduchu rozpadá na niekoľko častí.
Keď sa polárny vír roztrhne, mrazivý vzduch sa môže prudko presunúť do južnejších oblastí. Podľa analýzy Severe Weather Europe, ktorá bola zverejnená tento týždeň, by mohla deformácia polárneho víru v priebehu februára ovplyvniť najmä Kanadu a Spojené štáty.
Ovplyvní to aj Európu?
Naopak, írsky internetový denník Galway Beo, odvolávajúc sa na britských meteorológov, varuje, že správanie polárneho víru môže v Európe spôsobiť návrat beštie z východu. „Najnovšie modely počasia ukazujú, že sa môže vrátiť turbulentné počasie, pretože mnoho faktorov ukazuje na príchod chladného obdobia,“ píše denník.
Zdroj: X/severeweatherEU
Zasiahnuť nás môžu silné nočné mrazy
Meteorológ Cathal Nolan v tejto súvislosti upozorňuje, že hoci momentálne nie je v Európe výrazne chladný vzduch, mohli by prísť silné nočné mrazy. Ak by došlo k roztrhnutiu polárneho víru a zároveň k náhlemu stratosférickému otepleniu, mohla by sa chladná perióda predĺžiť. Tento scenár však zatiaľ nie je istý, pričom aj Severe Weather Europe zdôrazňuje, že ďalší vývoj polárneho víru sa bude ešte upresňovať.
Ako vysvetľuje britská meteorologická služba Met Office, „beštia z východu (v angličtine Beast from the East) je termín, ktorý sa používa na označenie chladného počasia na Britských ostrovoch v dôsledku prúdenia mrazivého vzduchu z východnej polárnej oblasti.“
Výkyvy počasia čoraz viac komplikujú prípravu zjazdoviek
Výkyvy počasia čoraz viac komplikujú prípravu zjazdoviek vo Vysokých Tatrách. Šéf úpravy svahov v Tatranskej Lomnici Ján Kozubík potvrdil, že problém v súvislosti s veľkým prevýšením je aj rozdielna teplota v hornej a spodnej časti strediska. Doposiaľ sa stále nepodarilo sprevádzkovať najvyššie položenú zjazdovku na Slovensku z Lomnického sedla, ktorá je odkázaná len na prírodný sneh.
„V priemere je na zjazdovkách 50 až 80 centimetrov snehu, tie podmienky sú veľmi problematické, pretože cez deň sú teploty výrazne nad plusovými hodnotami, v noci okolo nuly, respektíve jemne do mínusu. Sneh preto mení vlastnosti, úprava nie je štandardná, ale snažíme sa vytvoriť čo najlepšie podmienky,“ priblížil Kozubík s tým, že technický sneh tvorí na zjazdovkách takmer 100 percent. Dodal, že zasnežujú vždy, keď sa dá, keďže pri slnečnom počasí a vyšších teplotách sa sneh rýchlejšie topí, hoci ten technický je odolnejší voči vetru aj teplu.
„Po skončení lyžovačky vždy musíme reflektovať na stav zjazdoviek aj zmenu teplôt. Spracovanie snehu sa posúva do časových úsekov, niečo sa nahrnie, niečo sa nechá odležať, aby sa sneh zviazal. Niekedy sú také podmienky, že stroj vyjde po zjazdovke len jediný raz a ani sa nevracia dole, ale ostáva na Skalnatom plese, pretože nie je možný zjazd po upravenej zjazdovke dole. Úprava sa potom na ďalší deň znova začína zhora,“ objasnil Kozubík.
Každé stredisko podľa neho v súčasnosti musí investovať do zasnežovania. Upozornil, že je to finančne náročné najmä v súvislosti s nákladmi na energie a naftu. Manažér tatranského strediska Lukáš Brodanský dodal, že ratraky sú vybavené technológiou satelitného merania výšky snehovej pokrývky. „Vďaka tomu vodiči snežných pásových vozidiel vedia, kde treba dohrnúť sneh, kde ho je naopak veľa. Vieme tak efektívne udržiavať zjazdovky a predlžovať ich životnosť,“ vysvetlil.
Jediná zjazdovka v Tatrách, ktorú aktuálne nie je možné zasnežovať, je tá najvyššie položená. Brodanský konkretizoval, že boli sezóny, keď Lomnické sedlo otvárali 20. a zatvárali 30. marca, a, naopak, niekedy sa na svahu dalo lyžovať od novembra do mája. Zasnežovanie jednej z najstrmších slovenských zjazdoviek by bolo podľa Kozubíka technicky náročnejšie, keďže je tam lavínový terén. Okrem toho tam kamene majú výšku aj 1,5 metra a zhruba toľko snehu treba len na zakrytie terénu. „Príroda je naozaj nevyspytateľná, sme na to pripravení. Pre nás je úplne kľúčové vystihnúť aspoň pán hodín mrazu v noci na technické zasnežovanie, aby sme mali dobrý základ, vďaka čomu vieme zjazdovky dlho udržať v kvalitnom stave,“ uzavrel Brodanský.
