Toto je pre mňa ťažká otázka, pretože ja som sa tu skutočne našla a veľmi rýchlo som sa aj vďaka môjmu manželovi aklimatizovala. Som si však istá, že mnohým cudzincom španielsky štýl života nevyhovuje. Mnohým určite ide na nervy, že veci tu trvajú dlhšie.
Napríklad: Menili sme okno v obývačke. Bolo to veľké francúzske okno takmer na celú stenu po dĺžke celého balkóna. Robotníci prišli, staré okno vybrali, niečo urobili a nechali na tej takmer 2,5 metrovej diere v stene fóliu. Pýtam sa ich, či nové okno prídu založiť zajtra. A oni mi s úsmevom odpovedali, že prídu v utorok. Bol štvrtok. Niekto by asi z takej informácie dostal infarkt. Ja som sa zasmiala a počkala do utorka 😀
Určite sa nájdu situácie, kedy si občas poviem, že na Slovensku to robíme inak a som na to zvyknutá, no fakt, že ľudia sa k sebe správajú veľmi pekne, mi kompenzuje všetky tieto drobné nedokonalosti.
Zažili ste tu niekedy výrazne nepríjemnú situáciu či konfrontáciu?
Ja osobne som konfrontačnú či vyslovene nepríjemnú situáciu asi nezažila. Samozrejme, objavia sa nedorozumenia, niekedy mi stúpne tlak, lebo rýchlo vzplaniem, keď cítim nespravodlivosť. Môj muž ma volá Barbora Choleriková 😀
Avšak aj nedorozumenia tu často končia smiechom. Ľudia sa ospravedlnia, no stane sa, že zdvihnú hlas. Španieli celkovo dosť kričia, na čo si tiež treba zvyknúť.
Nechcem, aby to vyznelo, že je to tu zasľúbená zem. Samozrejme, že aj Španielsko má veľké problémy, napríklad s nezamestnanosťou. Ale človeku sa hneď žije lepšie, keď vie, že sa na neho úradník či predavačka usmeje a povie milé slovo a nemusí tam ísť so stresom. Myslím si však, že pomaličky sa to v tomto smere zlepšuje aj na úradoch na Slovensku.
Na ktoré miesta na Pyrenejskom polostrove sa rada vraciate? Prečo práve tam?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
