Nedávne archeologické nálezy ponúkajú nový pohľad na praktiky germánskych bojovníkov v období Rímskej ríše. Viac ako 200 drobných lyžičkovitých nástrojov, objavených na archeologických lokalitách po celej Európe, naznačuje, že stimulanty mohli byť dôležitou súčasťou ich výbavy. Táto štúdia, publikovaná v časopise Praehistorische Zeitschrift, mení tradičný pohľad na využívanie prírodných látok v germánskej kultúre.
Vedci z univerzity Marie Curie-Skłodowskej v Poľsku analyzovali 241 lyžičkovitých nástrojov, ktoré sa našli na 116 lokalitách v strednej a severnej Európe, vrátane oblastí Nemecka a Škandinávie. Tieto miesta, známe ako Barbaricum, patrili do zón obývaných kmeňmi, ktoré Rimania označovali ako „barbari“. Nástroje, datované do obdobia 0-150 n.l., boli vyrobené z dreva a parožia a často mali otvory v rukovätiach, čo umožňovalo ich nosenie na opaskoch. Píše o tom popsci.com.
Výskumníci predpokladajú, že tieto nástroje slúžili na presné dávkovanie práškových látok, ktoré bojovníci mohli inhalovať pred alebo počas bitiek. Tento spôsob použitia mal zabezpečiť, aby bojovníci získali výhodu na bojovom poli bez rizika predávkovania. Medzi potenciálne používané látky patria ľuľkovec, mak, chmeľ, blen či konope. Niektoré z týchto látok sa mohli rozpustiť v alkohole, no mnohé z nich boli vhodné aj na priamu inhaláciu.
Germánske znalosti o prírodných látkach
Zistenia naznačujú, že Germáni mali pokročilé vedomosti o prírodných látkach a ich účinkoch na ľudský organizmus. Tieto poznatky mohli zahŕňať nielen metódy dávkovania, ale aj zber a skladovanie rastlín na liečebné či rituálne účely. Archeológovia predpokladajú, že podobné praktiky sa mohli uplatňovať aj mimo bojového prostredia, napríklad pri liečbe alebo náboženských obradoch.
Prepis histórie
Doteraz sa predpokladalo, že využívanie drog bolo v germánskej kultúre obmedzené takmer výlučne na alkohol. Nálezy drobných lyžičiek však naznačujú potrebu prehodnotiť túto časť histórie. Fakt, že sa tieto nástroje našli v rôznych oblastiach a vo veľkom množstve, podporuje teóriu, že stimulanty boli dôležitou súčasťou života týchto kmeňov.
