Na indonézsky ostrov Bali mieria ročne milióny turistov. Hoci by sa mohlo zdať, že všetky miesta už sú preskúmané, destinácia stále skrýva mnoho tajomstiev.
Návšteva cintorína Trunyan je jedným z najbizarnejších, najviac neobvyklých a zároveň najviac autentických zážitkov, ktoré sa dajú na Bali zažiť. Trunyanskí dedinčania žijú na východnom brehu jazera Batur, čo z nich robí jednu z najizolovanejších komunít na Bali v Indonézii, píše portál idnes.cz.
Na rozdiel od iných hinduistických komunít na Bali Trunyania mŕtvych nepochovávajú do zeme ani nepália. Telá všetkých zosnulých z tejto odľahlej dediny sú po rituálnom očistení dažďovou vodou uložené na posledný odpočinok pod stromom Taru Menyan a chránené bambusovými klietkami.
„Mŕtvoly lákajú zver z okolitých lesov, takže ich pred ňou musíme nejako skryť, kým svaly a tkanivá nezmiznú a nezostanú len kostry,“ vysvetľuje účel trocha netradičných truhiel jeden z miestnych.
Potom, čo sa telo rozloží, pozostalí odoberú lebku zosnulého a umiestnia ju na skalnú plošinu vedľa posvätného stromu. Zvyšok kostry, vrátane darčekov pre zomrelého v podobe fliaš minerálnej vody, obľúbeného oblečenia či menšej hotovosti, končí na hromade oproti „rakvám“.
Tento pohľad je porovnateľný so zábermi zo skládok. Z množstva odpadkov tu však nezriedka trčia ľudské rebrá či stehenné kosti. Napriek tomu, že pod bambusovými klietkami hnije niekoľko ľudských tiel, ktoré sú v rôznom štádiu rozkladu, nie je ani v parnej horúčave cítiť žiadny zápach. To miestni prisudzujú práve posvätnému stromu, ktorý údajne vydáva vôňu neutralizujúcu zápach zomrelých.
Meno odľahlej dediny pochádza z názvu stromu Taru Menyan (taru – strom, menyan – vôňa), pod ktorým dedinčania pochovávajú svojich mŕtvych. Miestni veria, že vôňa vychádzajúca zo stromu neutralizuje zápach z hnijúcich tiel. Miesto schované v podhorí aktívnej sopky Batur je navyše opradené mnohými legendami.
Medzi dedinčanmi sa napríklad rozpráva, že západný turista, ktorý cintorín navštívil, si vzal jednu z vystavených lebiek na pamiatku. Pretože naňho však začala v noci hovoriť, došiel ju vrátiť na pôvodné miesto. Telo zomrelého však strašilo turistu v snoch už navždy.
Podľa iného príbehu sa skupina turistov z Jakarty, ktorá ukradla z hromady niekoľko kostí, zrútila aj s ich autom zo skaly. Či už sú tieto historky pravdivé, alebo nie, pridávajú miestu na tajuplnosti.
