Ku kolapsu morského prúdenia dôjde v momente, keď sa oceány príliš zahrejú, alebo voda v nich bude menej slaná. Sladká voda do oceánov putuje práve z topiacich sa ľadovcov, ktoré znižujú ich hustotu. V prípade, keď by voda bola veľmi teplá alebo sladká, prúdy sa zastavia.
Vedci zistili, že systém oceánskych prúdov je už na ceste k tejto náhlej zmene, ku ktorej nedošlo viac ako 10-tisíc rokov. Systém sa totiž už teraz narúša rýchlejšie ako očakávané topenie grónskych ľadovcov a arktických ľadových príkrovov, ktoré vháňa sladkú vodu do oceánov.
Konkrétnejšia je v tomto ohľade iná štúdia z vlaňajška, ktorá spočítala, že k bodu zlomu by mohlo dôjsť medzi rokmi 2025 až 2095. Britský meteorologický úrad však uviedol, že veľké a rýchle zmeny oceánskych prúdov sú v 21. storočí veľmi nepravdepodobné.
Zaplavené mestá, počasie naruby
Vedci, ktorí za výskumom stoja, tiež uviedli, že sú šokovaní predpokladanou rýchlosťou kolapsu morského prúdenia. Hladina mora v Atlantiku by v niektorých oblastiach stúpla o meter a zaplavila by mnoho pobrežných miest.
V Amazónii by sa prevrátilo obdobie dažďov a sucha, čo by mohlo viesť k tomu, že by sa už aj tak oslabený dažďový prales dostal za svoj vlastný bod zlomu. Teploty na celom svete by kolísali oveľa nepravidelnejšie, južná pologuľa by sa oteplila, Európa by sa naopak výrazne ochladila a mala by menej zrážok.
Aj keď to môže znieť v porovnaní so súčasným trendom otepľovania dobre, zmeny by nastali desaťkrát rýchlejšie ako teraz, čo by takmer znemožnilo adaptáciu. „Smerujeme k bodu zlomu. To je celkom desivé,“ uviedol van Westen. „Zmenu klímy musíme brať oveľa vážnejšie,“ apeluje podľa denníka The Guardian.
