Roku 1925 dokonca navštívila ako vládny hosť aj Československo. Chvíľu pobudla v Štátnom rádiologickom ústave v Prahe vybudovanom podľa vzoru jej ústavu a navštívila aj Jáchymov, kde vtedy fungovala baňa s laboratóriom na výrobu rádiových solí. Dokonca sfárala aj do miestnych uránových baní na šachte Svornosť, kde bola krátko pred jej príchodom narazená nová uraninitová žila, z ktorej dostala malú vzorku.
Výskum rádioaktívnych látok a dlhodobé vystavenie sa prírodnej radiácií sa však ťažko podpísali na Mariinom zdraví. Oslepla a ku sklonku života zápasila s mnohými ďalšími fyzickými problémami spojenými s radiáciou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Je zaujímavé, že jej organizmus vystavený toľkým rizikám jej umožnil dožiť sa 67 rokov. Napokon zomrela vo švajčiarskom sanatóriu na zhubnú anémiu a nedožila sa už toho, kedy jej nemenej nadaná dcéra Irena a zať Fréderic Joliot-Curie prevzali roku 1935 Nobelovu cenu za objav umelej rádioaktivity.
Maria zomrela 4. júla 1934, uložili ju po boku svojho manžela v meste Sceaux. O mnoho rokov neskôr, roku 1995 bola pochovaná, ako vôbec prvá žena, pod kopulou slávneho parížskeho Pantheonu.
