Najskorší východ Slnka v roku pritom nastal na tomto mieste 16. júna, najneskorší západ Slnka bude 25. júna. Najdlhší deň je zároveň o 7 hodín a 43 minút dlhší v porovnaní s najkratším dňom roka, ktorým je deň zimného slnovratu.
V Košiciach nastane vo štvrtok východ slnka o 4.31 h a západ o 20.41 h, dĺžka dňa tu predstavuje 16 hodín, 9 minút a 32 sekúnd. V Žiline s východom slnka o 4.39 h a západom o 20.53 h dosiahne dĺžka dňa až 16 hodín, 14 minút a 24 sekúnd.
Rozdielna dĺžka dňa súvisí so zemepisnou šírkou daných miest. Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu kratšie noci a dlhšie dni. Astronomická noc, počas ktorej Slnko klesne pod hranicu 18 stupňov pod obzorom, trvá napríklad v Bratislave od 0.18 do 1.27 h. V severnejšej časti Slovenska (približne severne od Zvolena) astronomická noc dočasne vôbec nenastáva.
V Žiline trvá obdobie bez astronomickej noci od 8. júna do 4. júla. V oblastiach severného polárneho kruhu potom nastávajú známe biele noci, za polárnym kruhom slnko nezapadá vôbec.
V období letného slnovratu má slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach nielen najdlhšie, ale aj najvyššie nad obzorom.
Letný slnovrat nastáva už 20. júna, pretože rok 2024 je priestupný. Podobná situácia sa zopakuje aj v rokoch 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.
Od letného slnovratu sa dni začínajú postupne skracovať, ale spočiatku len veľmi nenápadne, doslova po sekundách a minútach – napríklad v Bratislave budú dni dlhšie než 16 hodín trvať až do 30. júna.
