Dánsky astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) zachytil vzácny vesmírny úkaz. Zhotovená fotografia zachytáva takzvaný nadoblačný blesk prezývaný červený škriatok. Zo Zeme ho je vidno iba zriedka.
Andreas Mogensen zachytil červený záblesk počas experimentu Thor-Davis, ktorý je vedený Dánskou technickou univerzitou (DTU). Nedávno sa mu podarilo vyfotografovať tzv. Transient Luminous Event (TLE) – prechodný svetelný úkaz. Ide o rozsiahly elektrický výboj nad búrkovými mrakmi.
Záblesky hlásili v priebehu rokov mnohí piloti
Červeného škriatka, typického svojimi červeno-oranžovými zábleskami, hlásia už desiatky rokov mnohí piloti lietadiel. Prvý raz ho zaznamenali vedci z Minnesotskej unverzity v júli 1989. O šesť rokov neskôr odborníci vydali štúdiu, v ktorej pozorované elektrické výboje nazvali oficiálne škriatkami.
Záblesky sa podľa portálu IFL Science objavujú po nahromadení elektrického náboja v mrakoch. Červené úkazy nastanú, keď sa výboj dostane do zemskej mezosféry do výšky 80 kilometrov nad zemou. Typická červená farba vzniká pri spojení náboja s dusíkom v atmosfére.
Astronaout zachytil úkaz pomocou kamery fungujúcej podobne ako ľudské oko a oveľa viac sníma zmeny kontrastu. Jej veľkou výhodou je aj to, že dokáže vytvoriť stotisíc snímok za sekundu a potrebuje len veľmi málo energie.
Nejde o Mogensenov prvý úspech
Vedec z ESA Olivier Chanrion, ktorý na výskume taktiež pracuje, označil Mogensenove snímky za fantastické.
Cieľom výskumu je štúdium intenzívnych búrok a meteorologických javov vo veľkých výškach. Vedci sa snažia pochopiť, ako môžu blesky v horných vrstvách atmosféry ovplyvniť koncentráciu skleníkových plynov.
Thor-Davis tnadväzuje na výskum Thor, na ktorom sa astronaut Mogensen podieľal počas svojej prvej misie na ISS v roku 2015. Vtedy nakameroval 160-sekundové video zachytávajúce 245 modrých výbojov. Ide o ďalší typ bleskov, ktoré vystreľujú vysoko do vesmíru.
Červený škriatok sa v roku 2017 objavil aj nad územím Česka. V apríli toho roku bol viditeľný na tisícinu sekundy a meral medzi 300 až 400 kilometrami. Na oblohe sa však objavil len ako nenápadná škvrna.
