Aj keď je pravdepodobnosť, že asteroid Bennu zasiahne Zem, nízka, stále nemožno tento scenár vylúčiť. Ak by k zrážke došlo, mohlo by to spôsobiť rozsiahle globálne škody. Nový výskum naznačuje, že Bennu svojou veľkosťou pripomína asteroid, ktorý spôsobil vyhynutie dinosaurov.
Astronómovia odhadujú, že Bennu má šancu ovplyvniť udalosti na Zemi v septembri 2182 v pomere 1:2 700. To je 0,037 % pravdepodobnosť. Hoci šanca na zrážku so Zemou je malá, výskumný tím modeloval dôsledky, ktoré by zrážka mohla priniesť ľudskej planéte. Medzi tieto faktory patrí aj zmena globálnej klímy a transformácie ekosystémov na pevnine a v moriach. Odborníci uverejnili štúdiu v časopise Science Advances.
Stredne veľké asteroidy, akým je aj Bennu, sa podľa vedcov môžu so Zemou zraziť každých 100 až 200 tisíc rokov. Výskumníci tiež zistili, že kolízia v roku 2182 by mohla výrazne ochladiť planétu a viesť k globálnej zime. Ďalšie účinky by mohli pretrvávať aj niekoľko rokov.
„Naši prví ľudskí predkovia mohli zažiť niektoré z týchto stredne veľkých asteroidových udalostí už predtým. Môže to mať potenciálny dopad na ľudskú evolúciu, ba dokonca aj na našu genetickú výbavu,“ vysvetlil podľa CNN hlavný autor štúdie doktor Lan Dai.
Najhorší scenár v atmosfére
Výskumníci použili klimatické modely a počítač Aleph na medzinárodnom výskumnom centre pre klímu ICCP. Ich výsledky ukázali dramatické narušenie chemického zloženia atmosféry niekoľko rokov po dopade. Zrážka by najprv vytvorila silný kráter, rázovú vlnu a zemetrasenie. Obrovské množstvo uvoľnených plynov by sa mohlo dostať do atmosféry a zmeniť tak zemské podnebie s pretrvávajúcimi účinkami.
Najhorší scenár, v ktorom by 400 miliónov ton prachu vírilo v atmosfére, by viedol k globálnej zime alebo obdobiu nízkych teplôt a zníženého slnečného žiarenia. „Klimaticky aktívne aerosóly, vrátane prachu, sadze a síry, by po dopade mohli prispieť k mnohoročnému ochladeniu,“ predpovedal Lan Dai.
Náhly príchod zimy by spôsobil nepriaznivé klimatické podmienky pre rast rastlín, čo by mohlo viesť k zníženiu fotosyntézy v suchozemských a morských ekosystémoch o 20 až 30 %. „To by pravdepodobne spôsobilo masívne narušenie globálnej potravinovej bezpečnosti,“ uviedol autor štúdie.
Ak by Bennu zasiahol oceán, vyvolalo by to masívnu vlnu tsunami a do vzduchu by sa uvoľnilo veľké množstvo vodnej pary. Koncentrácia železa v prachu by mohla pomôcť k rozvoju rias.
Bennu je asteroid starý viac ako štyri a pol miliardy rokov, uvádza NASA. Vedci sa domnievajú, že jeho zloženie sa formovalo počas desiatich miliónov rokov od vzniku našej slnečnej sústavy. Pôvodne bol objekt pomenovaný „1999 RQ36“. Názov Bennu, ktorý asteroid nesie dnes, vymyslel v roku 2013 deväťročný Michael Puzio zo Severnej Karolíny, ktorý vyhral súťaž o pomenovanie.
Názov Bennu odkazuje na staroegyptské božstvo, konkrétne na súčasť slnečného boha. Bennu predstavoval v Egyptskej mytológii posvätného vtáka. Tento názov vychádza zo slovesa „veben“, ktoré sa niekedy prekladá aj ako „povstať zo slávy“.
