Vojakov v zálohe je na Slovensku málo. Rezortu obrany sa ich stav dlhodobo nedarí rozšíriť a preto minister obrany chce zálohy sprístupniť aj pre verejnosť.
Aktívne zálohy tvoria bývalí profesionáli z ozbrojených síl či polície. Armáda ich môže povolať napríklad pri živelných pohromách. Na tento rok sa do aktívnych záloh prihlásilo iba 28 uchádzačov, informuje RTVS.
Naše ozbrojené sily však potrebujú nie desiatky, ale stovky vojakov v zálohe. Bývalý minister obrany Jaroslav Naď chcel službu zatraktívniť a novelou zákona povolať do záloh aj takzvaných nevojakov, podporu v parlamente ale nezískal.
„Zrazu, na moje prekvapenie, sa rozhodla skupina poslancov za Smer-SD, Hlas-SD, extrémistov a tiež za Sme rodina hlasovať proti alebo sa zdržať hlasovania,“ povedal pre televíziu v roku 2023 Naď.
V auguste 2023 informoval rezort obrany, že mnohí Slováci sa rozhodli podať Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby. Vznikli tak snahy odrieknuť prípadnú účasť na aktívnej obrane štátu. Dôvodom boli informácie o údajnej mobilizácii – a to kvôli konfliktu na Ukrajine. Slováci tak zjavne najskôr preventívne, aby nemuseli prípadne bojovať niekde na fronte, masívne reagovali.
Súčasný minister obrany Robert Kaliňák tiež nevylučuje zapojenie civilistov cez dobrovoľnú vojenskú prípravu. Tá by trvala dvanásť týždňov. Chystá viaceré opatrenia.
„Myslím si, že predovšetkým musíme skrátiť výcvik natoľko, aby sme vedeli, čo dostaneme od prípadného uchádzača, a teda to otvoriť aj širokému spektru ľudí,“ povedal Kaliňák.
„Myslím si, že skracovanie výcviku alebo znižovanie už tak spornej kvality predpokladov, ktoré by mali aktívne zálohy plniť, nepovedú k dobrému výsledku,“ priblížil pre televíziu bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Napríklad na Karlovej Univerzite v Česku sa snažia do aktívnych záloh získať už študentov. „Motivácia pre službu v aktívnych zálohách by mala byť predovšetkým hlboká a vnútorná. Nemala by byť motivovaná vidinou finančného zisku alebo úľav v škole,“ povedal Bránik.
Slovenské ozbrojené sily majú v aktívnych zálohách zhruba 200 vojakov. Pre porovnanie, v Česku ich je okolo tri a pol tisíca. Severské krajiny, ako napríklad Dánsko či Švédsko, majú v zálohách približne 20-tisíc vojakov.
Početný stav príslušníkov Ozbrojených síl SR by podľa dlhodobého plánu rozvoja mal do roku 2030 dosiahnuť potenciálnu naplnenosť približne 20 000 profesionálnych vojakov. V súčasnosti majú OS SR približne 13 800 profesionálnych vojakov, pričom tabuľkové počty sa v súčasnosti pohybujú na úrovni takmer 18 000 miest. Momentálna personálna naplnenosť tak osciluje medzi zhruba 75 – 77 %, to sa však líši napríklad aj od útvarových dislokácií.
