Permafrost pokrýva pätinu severnej pologule a tvorí ho pôda, ktorá bola dlhodobo udržiavaná pri teplotách pod nulou. Vedci zistili, že niektoré vrstvy zostali zamrznuté po státisíce rokov. „Kľúčovým bodom permafrostu je, že je chladný, tmavý a chýba mu kyslík, čo je ideálne na uchovanie biologického materiálu,“ povedal Claverie pre Observer. „Mohli by ste dať jogurt do permafrostu a mohol by byť jedlý aj o 50 000 rokov neskôr.“
Ale svetový permafrost sa mení. Horné vrstvy hlavných zásob planéty – v Kanade, na Sibíri a na Aljaške – sa topia, keďže klimatické zmeny neúmerne ovplyvňujú Arktídu. Podľa meteorológov sa región ohrieva niekoľkonásobne rýchlejšie, ako je priemerné tempo zvyšovania globálneho otepľovania. Nie je to však priame topenie permafrostu, ktoré predstavuje najväčšie bezprostredné riziko, dodal Claverie. Nebezpečenstvo pochádza z ďalšieho vplyvu globálneho otepľovania: miznutia arktického morského ľadu. To umožňuje nárast lodnej dopravy a priemyselného rozvoja na Sibíri. Plánujú sa obrovské ťažobné operácie, ktoré vyrazia obrovské diery do hlbokej večne zamrznutej pôdy na ťažbu ropy a rúd.
„Tieto operácie uvoľnia obrovské množstvo patogénov, ktorým sa tam stále darí. Baníci vstúpia a budú dýchať vírusy. Dôsledky môžu byť katastrofálne.“
Tento bod zdôraznil Koopmans. „Ak sa pozriete na históriu epidémií, jedným z kľúčových faktorov bola zmena vo využívaní pôdy. Vírus Nipah šírili kalone, ktoré ľudia vyhnali z ich biotopov. Podobne sa opičie kiahne spájajú so šírením urbanizácie v Afrike. A to je to, čoho sme svedkami v Arktíde: úplná zmena vo využívaní pôdy, a to by mohlo byť nebezpečné, ako sme videli inde.“
Vedci sa domnievajú, že permafrost – na svojej najhlbšej úrovni – môže obsahovať vírusy, ktoré sú staré až milión rokov, a preto budú oveľa staršie ako náš vlastný druh, o ktorom sa predpokladá, že sa objavil asi pred 300 000 rokmi. „Náš imunitný systém možno nikdy nebol v kontakte s niektorými z týchto mikróbov, a to je ďalšia starosť,“ povedal Claverie. „Scenár, že neznámy vírus raz infikuje neandertálca, ktorý sa k nám vráti, hoci je nepravdepodobný, sa stal reálnou možnosťou.“
Z tohto dôvodu Claverie a ďalší spolupracujú s UArctic, University of the Arctic – medzinárodnou vzdelávacou sieťou v polárnom regióne – na plánoch zriadenia karanténnych zariadení a poskytovania lekárskych expertíz, ktoré by mohli identifikovať skoré prípady a liečiť ich lokálne, aby sa pokúsili obmedziť infekcia. „Teraz čelíme hmatateľnej hrozbe a musíme byť pripravení sa s ňou vyrovnať. Je to také jednoduché.”
