Tohtoročný apríl sa ako 11. mesiac v rade stal najteplejším v histórii meraní. Podľa meteorologickej služby Európskej únie Copernicus dosahovala priemerná teplota pri zemskom povrchu 15,03 stupňa Celzia. Nad priemer z rokov 1991 až 2020 vystúpila o 0,67 stupňa.
Copernicus už tento rok v januári oznámil, že minulý rok bol s priemernou globálnou teplotou 14,98 stupňa Celzia najteplejším v histórii merania. S veľkým náskokom predstihol rok 2016, ktorý bol predchádzajúcim rekordérom. Tohtoročný apríl potom globálne pokoril doterajšie maximum z roku 2016 o 0,14 stupňa.
Rekordne teplé aprílové počasie tento rok len tesne nezaznamenala Európa, kde priemerná teplota bola o 1,49 stupňa Celzia vyššia ako priemer za apríl 1991-2020. Išlo o druhý najteplejší apríl v histórii merania. Najviac nadpriemerné teploty boli v apríli vo východnej Európe, naopak podpriemerné hodnoty boli v Škandinávii a na Islande.
Copernicus upozornil, že údaje o priemernej teplote v Európe zmazávajú kontrast medzi horúčavami a mrazom, ktorý západ starého kontinentu zažil na začiatku a v druhej polovici apríla.
Mimo Európy boli teploty najviac nadpriemerné na severe a severovýchode Severnej Ameriky, v Grónsku, vo východnej Ázii, na severozápade Blízkeho východu, čiastočne v Južnej Amerike a vo väčšine Afriky.
„El Niňo dosiahol vrchol na začiatku roka a teplota povrchu mora vo východnej časti tropického Pacifiku sa teraz vracia k neutrálnym podmienkam,“ uviedol šéf programu Copernicus Carlo Buontempo s odkazom na klimatický jav, ktorý dočasne ohrieva časti Tichého oceánu a ovplyvňuje počasie po celom svete.
„Kým však teplotné výkyvy spojené s prírodnými cyklami, ako je El Niňo, prichádzajú a odchádzajú, dodatočná energia zachytená v oceáne a atmosfére v dôsledku rastúcej koncentrácie skleníkových plynov bude aj naďalej tlačiť globálnu teplotu k novým rekordom,“ dodal Buontempo.