Za posledných štyridsať rokov sa Antarktída, známa svojimi nekonečnými ľadovými plochami, začína čoraz viac zelenať. Tento fenomén je výsledkom klimatických zmien, ktoré spôsobujú rýchle otepľovanie Antarktického polostrova a jeho okolia. Vedci, ktorí študovali satelitné snímky z obdobia od roku 1986 do roku 2021, zistili, že rastliny ako machy a lišajníky pokrývajú dnes plochu viac ako 4,6 štvorcových míľ, čo je približne štvornásobok rozlohy newyorského Central Parku. Tieto výsledky boli publikované v odbornom časopise Nature Geoscience.
Podľa Inside Climate News, zistenia ukazujú, že rozsah vegetácie sa každoročne zväčšuje a zrýchlil sa o 30 % od roku 2016, čo vedie k expanzii približne 75 futbalových ihrísk ročne. „Rastliny, ktoré nachádzame na Antarktickom polostrove, väčšinou machy, rastú v azda najdrsnejších podmienkach na Zemi,“ vysvetlil paleoekológ Thomas Roland z Exeterskej univerzity, ktorý skúma environmentálne zmeny prostredníctvom sedimentových vzoriek. Roland uvádza, že nárast vegetácie v tejto oblasti je dôkazom toho, že aj najchladnejšie miesta sveta sú vystavené tlakom klimatických zmien.
Na rozdiel od Arktídy, kde zmena vegetácie ovplyvňuje celkovú reflexiu slnečného svetla (albedo), Antarktída zatiaľ takéto dopady v regionálnom meradle nezaznamenala, keďže vegetácia pokrýva príliš malú plochu. Vedci však varujú, že rozsah vegetácie sa bude pravdepodobne ešte viac zvyšovať, a to najmä v oblastiach bez ľadu. Tento posun vytvára nové podmienky pre príchod invazívnych druhov, ktoré môžu naďalej narušovať už aj tak zraniteľné antarktické ekosystémy.
Nástup invazívnych druhov nie je len hypotetický, ale už prebieha. Vedci v minulosti objavili nové druhy hmyzu, ktoré sa usadili na Antarktickom polostrove. Podobne aj neinvazívne druhy trávy a machu začali expandovať a vytvárať podmienky pre ďalšie rastliny. Zároveň sa očakáva, že vývoj týchto ekosystémov bude pokračovať, najmä vzhľadom na to, že topenie ľadovcov odhaľuje stále väčšie územia.
Štúdia okrem toho upozorňuje, že tieto zmeny budú mať dopady nielen na suchozemské ekosystémy, ale aj na iné oblasti Antarktídy. Ako varuje klimatický expert Pam Pearson z Medzinárodnej iniciatívy pre kryosféru, tento fenomén je rovnako závažný ako strata morského ľadu, ktorú pozorujeme v posledných rokoch. S rastúcim množstvom vegetácie sa zvyšuje riziko ďalších klimatických následkov.
Výskum poskytuje presné dáta, ktoré naznačujú, že zmeny v antarktickej flóre sú rýchlejšie a rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Ako uvádza ekologická výskumníčka Jasmine Lee z Britského antarktického výskumu, tieto zistenia sú dôležité pre pochopenie toho, ako klimatická zmena ovplyvňuje pozemské ekosystémy v oblastiach, ktoré sa doteraz považovali za imúnne voči otepľovaniu.
