Annie by sa už naspäť na Slovensko nevrátila, aj keď to v USA nie je také ružové ako si mnohí myslia. Hneď po maturite sa rozhodla skúsiť šťastie v Anglicku, odkiaľ ju to však zavialo priamo do Ameriky. Prezradila nám, čo by sme v amerických reštauráciách len tak ľahko nenašli, čím ju aj po štyroch rokoch tamojšie obchody stále rozčuľujú a tiež to, prečo sa Európania lepšie obliekajú.
V Amerike žijete už štyri roky. Hovorí sa, že každá Američanka má svoj príbeh o tom, ako sa dostala do USA. Ako znie ten váš?
V prvom rade ja sa vôbec necítim ako Američanka, ale skôr ako Slovenka žijúca v Amerike. Štyri roky sú príliš málo na to, aby som sa mohla nazývať Američankou. Do Ameriky som zvykla najskôr chodiť sem-tam na dovolenku, navštívila som len niekoľko miest. Predtým, ako som sa sem presťahovala som bývala v Anglicku, kde som stretla kamarátku. Tá potom odišla do Colorada a poradila mi, že je lepšie ísť do Chicaga.
Žije tu veľa Čechov a Slovákov, čiže práca aj ubytovanie sa dajú ľahšie nájsť. Do Ameriky som prišla s tým, že buď to vyjde, alebo nie. Za vyskúšanie človek nič nedá.
Zo Slovenska ste odišli v 19-tich a vydali ste sa do neznáma. Istý čas ste žili v Anglicku, potom prišla Amerika. S čím ste sa vy osobne museli najviac popasovať po príchode do USA?
Keď som prišla do Ameriky, vôbec som nešoférovala a všetci mi hovorili, že bez auta sa tu jednoducho nedá existovať. Napriek všetkému som dochádzala do práce autobusom a musela som prestupovať. Dokopy som chodila tromi rôznymi autobusmi, ktoré som musela vždy stihnúť.
Ľudia naokolo sa čudovali, že blondína v chlpatom červenom kabáte sa nebojí ísť večer autobusom domov a kráčať pár blokov pešo, keďže tu to nie je v noci veľmi bezpečné. Moja situácia sa za pár rokov dosť zmenila. Spravila som si vodičák, presťahovala som sa a do práce to mám teraz asi desať minút.
A na čo ste si doteraz stále nezvykli?
Veľmi ma prekvapila jedna bizarná vec, a to, že pri každom nákupe dostanete množstvo plastových tašiek. V obchodoch vám zabalia napríklad tri maličké produkty do jednej plastovej tašky a hneď vám dávajú ďalšie. Na to som si doteraz nezvykla a stále ma to rozčuľuje.
Splnili ste si svoj americký sen? Čím vás USA očarili natoľko, že ste sa tu rozhodli zabývať?
Ja som pôvodne nemala žiaden americký sen. Prišla som sem s myšlienkou, že tu zostanem pár rokov a potom sa pohnem niekam ďalej. Všetko skomplikoval lockdown a musela som sa rozhodnúť, či zostanem, alebo pôjdem domov. Keďže som v tom čase spoznala svojho teraz už manžela, rozhodla som sa zostať.
Americký sen je podľa mňa niečo, čo sa Hollywood snaží predať ľuďom po celom svete cez svoje filmy. Dokým som neprišla do Ameriky bývať, tak som si myslela, že každý má veľký dom, perfektnú prácu, super rodinu a všetko je tutti-frutti.
Domy, ktoré vidíme vo filmoch stoja v Amerike 1 – 2 mil. $ a aj viac. Daň za takýto dom by bola minimálne 30 000 $ každý rok, takže pár, ktorý vlastní takýto dom, k tomu aj nové autá, musí zarábať minimálne 300 000 $ ročne.Z toho vyplýva, že veľmi málo ľudí môže žiť americký sen. Väčšina ľudí má totiž dve až tri zamestnania a vo svojich 40 – 50 rokoch stále splácajú pôžičku, ktorú si zobrali ešte na univerzite.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
