Európa je čo do počtu jadrových zbraní v porovnaní s Ruskom aj USA slabá a na americkom arzenáli teda takticky závisí. Dohromady by na šiestich základniach mali Spojené štáty mať okolo stovky bômb, a to v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku. Jedinými jadrovými mocnosťami v západnej Európe sú Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Hlavíc majú desiatky na svojich ponorkách pravidelne plávajúcich v hlbinách oceánov.
V súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami sa špekuluje o tom, ako sa USA zachovajú v hroziacom konflikte s Ruskom v prípade, že sa do ich čela vráti Donald Trump. Niektorí európski politici preto volajú po vytvorení európskeho jadrového dáždnika. „Trump by mohol potenciálne podkopať odstrašenie NATO pomocou tweetu,“ citoval web Politico Benjamina Tallisa, vedúceho pracovníka nemeckého think-tanku DGAP. A po potrebe nechať čo najviac zmohutnieť všetky dostupné obranné prostriedky v Európe, teda tiež tie konvenčné, sa začína volať naprieč starým kontinentom.
„Teraz je okno, ktoré môže trvať jeden, dva, možno tri roky, počas ktorých musíme investovať ešte viac do bezpečnej obrany,“ varoval napríklad minulý týždeň nórsky generál Eirik Kristoffersen.
Rovnaký časový horizont vidí napríklad aj šéf poľského úradu pre národnú bezpečnosť Jacek Siewiera, ktorý v decembri povedal, že východné krídlo NATO má len tri roky na to, aby sa pripravilo na konfrontáciu. „Európa nielenže nie je na vojnu pripravená, ale ani sa na vojnu nepripravuje,“ varoval Tallis z nemeckého DGAP.
Bez USA nemá Európska únia ani vojenské vybavenie, ani ľudské zdroje, aby mohla čeliť Moskve v konflikte vysokej intenzity. „Európania nemajú kapacitu na obranu,“ povedal Daniel Fried, bývalý americký veľvyslanec v Poľsku. Obrana Pobaltia nie je podľa neho bez mohutných amerických síl mysliteľná.
Problém sa koniec-koncov tiahne od konca studenej vojny. Pri intervencii NATO proti Srbsku v roku 1999, kedy sa odtrhovalo Kosovo, si európski generáli k svojej nevôli overili, že bez USA by spojené európske sily toho proti osamelej balkánskej krajine veľa nezmohli. Teda bez vysokých vojenských strát, a to vzhľadom na večne zastarávajúcu techniku.
Moderne poňatá vojenská taktika postavená na leteckých úderoch, ktoré srbské pozemné sily prišpendlili k zemi a postupne likvidovali do tej miery, že sa Belehrad prakticky vzdal, bola možná vďaka Američanom. Asi dve tretiny síl zasahujúcich proti Srbsku patrili USA.
