Rýchlosť a rozsah vzostupu ceny zlata je ohromujúca. Od minima 2024 v polovici februára vzrástlo o 17 percent. Investori obvykle v zlate hľadajú bezpečie zo strachu v dobách politických, hospodárskych a finančných kríz. Eskalácia napätia na Blízkom východe, vojna na Ukrajine a blížiace sa voľby v USA teraz opäť podčiarkujú jeho tradičnú úlohu bezpečného útočiska. Niektorí investori zároveň stávkujú na to, že inflácia sa môže dlhodobo držať vyššie, čo podporuje jeho rast.
Väčšinu zlata držia štáty, len USA ho vlastnia viac ako 8 000 ton. Na svete je však množstvo súkromných zásob tohto kovu. Obchodníci väčšinou kupujú jednotky s hmotnosťou 1 gram (asi 0,032 trójskej unce). Potom sú tu šperky alebo mince, kupované ako darčeky, zhromažďované po roky rodinami, odovzdávané z generácie na generáciu. Meniaca sa móda či aktuálne finančné potreby spôsobujú, že dnes už často nie je dôvod odovzdávať staré veci príbuzným. A súčasné ceny sú lákavou ponukou.
„Mladí ľudia dnes nenosia šperky po babičke. Väčšina chce hodinky od Apple, nechcú tie vreckové,“ hovorí Tobina Kahnová, prezidentka spoločnosti House of Kahn Estate Jewelers.
Záujem má Čína
V piatok sa cena zlata zvýšila na nový rekord 2 431,52 dolára za uncu. Neskôr skĺzla späť na približne 2 341 dolárov. Podľa pozorovateľov práve teraz prichádza veľká časť dopytu z Ázie a rozvíjajúcich sa trhov. Centrálne banky na čele s Čínou od roku 2022 skupujú zlato v nebývalej miere v snahe diverzifikovať systém od svojich dolárových rezerv. V tejto ázijskej krajine však teraz nakupujú aj bežní spotrebitelia, ktorí si kupujú mince, prúty, šperky, ale aj burzovo obchodované fondy sledujúce zlato a akcie ťažiarov zlata.
Je to obrat od historického vzorca, ktorý vládne svetovému obchodu už niekoľko desaťročí, keď práve ázijskí kupci majú tendenciu predávať v čase vysokých cien.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
