Jedna z nich New York Times povedala, že teraz sníva o precestovaní sveta, ďalší sa zase chce stať zubárkou v São Paule.
Nelovíš = neješ
Enoque však poukázal na zjavné nevýhody pripojenia.
„Zmenilo to každodennú rutinu natoľko, že je to až škodlivé,“ podotkol. „V dedine to je tak, že keď nelovíš, nerybáriš a nesadíš rastliny, tak neješ,“ dodal.
K nemu sa pridal o dva roky staršie TamSay.
„Niektorí mladí naše tradície udržujú. Iní chcú stráviť celé popoludnie na svojich telefónoch,“ posťažoval sa.
Závislosť Marubov na internete viedla k tomu, že vodcovia kmeňa z obáv, že sa ústne odovzdávaná história a kultúra kmeňa navždy vytratí, obmedzili pripojenie na dve hodiny ráno, päť hodín večer a celú nedeľu.
Niektorí rodičia sa ale boja, že už je neskoro. Ďalší z otcov Kâipa Marubo je plný úzkosti z toho, že jeho deti hrajú násilné videohry.
„Bojím sa, že ich budú chcieť napodobňovať,“ uviedol.
Ďalší zase kvôli nedostatku digitálnej gramotnosti často naletí internetovým podvodníkom alebo chatujú na sociálnych sieťach s cudzincami.
Niektorí brazílski predstavitelia rozširovania internetového pripojenia medzi odľahlé komunity kritizujú, podľa nich sa môžu ich unikátne kultúry a zvyky navždy vytratiť.
„Tomu sa hovorí etnocentrizmus. Bieli muži si myslia, že vedia, čo je pre nich (domorodé kmene, pozn. red.) najlepšie,“ podotkla k tomu brazílska aktivistka Flora Dutra, ktorá sa venuje amazonským domorodým kmeňom a podľa ktorej je internet pre nich prínosom.
.
