Možno povedať, že pracuješ ako fotograf pre National Geographic?
To zatiaľ nie. Je to stále vytýčená méta, ktorú naháňam už dlhú dobu. Publikovali mi však niektoré fotografie, z čoho mám samozrejme obrovskú radosť.
View this post on Instagram
Ako vnímaš, že má o tvoju prácu záujem aj takáto prestížna značka?
Niekto sníva o tom, že sa odvezie v červenom Ferrari, ja snívam o tom, že budem súčasťou tímu, ktorý pracuje na značke, ktorá edukuje ľudí o našej planéte. Práve National Geographic je jeden z takýchto tímov a ak by som mohol, tak by som pre nich pracoval aj zadarmo.
V jednom z rozhovorov spomínaš, že fotíš rád prírodu, mesto aj ľudí, zvlášť miestnu kultúru. Čo z toho je ale tvojmu srdcu najbližšie?
Pre mňa je priam posvätné fotografovanie ako akt sám o sebe. Je mi jedno, čo fotím. Takmer zo všetkého mám obrovskú radosť, keď to môžem zaznamenať. Byť súčasťou toho, čo mám pred objektívom a zaznamenať to tak, aby to videli aj ostatní. To je to, čo mi robí radosť už dlhodobo. Keď vidím na displeji fotoaparátu, čo sa mi podarilo zachytiť, niekedy od radosti až vyskakujem do výšky.
Dodnes si cvakol viac ako 370-tisíc záberov. Množstvo fotografov rado fotí, no následný výber fotiek a ich úprava ich vôbec nebaví. Ako to máš ty? Existuje nejaký úkon, ktorý v súvislosti s fotením jednoducho „nemusíš“?
Mám fóbiu z vymazávania pamäťových kariet. Aj napriek tomu, že som si x-krát preveril, že mám fotky viacnásobne zálohované, tak sa bojím ich vymazať z karty.
