V 67 krajinách sveta nafotil viac ako 370-tisíc snímkov. Cestovateľ Aleš Tvrdý je nielen talentovaným fotografom, ale aj spisovateľom a blogerom. Po rokoch strávených na cestách sa vrátil na rodnú hrudu, spolu s manželkou si v Žiline otvorili fotoateliér.
V rozhovore pre istream.sk Aleš hovorí o využívaní umelej inteligencie v profesionálnej fotografii, spomína na svoju prvú cestu za hranice Slovenska a vysvetľuje, prečo by pre National Geographic pracoval aj zadarmo.
View this post on Instagram
Prvý výlet si absolvoval s najlepšími kamošmi. Koľko si mal vtedy rokov a kam ste vyleteli?
Áno, presne tak. Bol to romantický skutok roka (smiech). Spolu s kamošmi sme vtedajším priateľkám povedali, že ich berieme na výlet do Prahy. Až na letisku zistili, že letíme do Paríža. Mal som vtedy 24 rokov.
Ako sa ti páčilo a v čom ťa táto skúsenosť zmenila?
Išiel som tam s tým, že ak je ten svet taký nebezpečný ako všetci tvrdia, tak ma tam niekde zabijú a budem v tom mať jasno. To sa našťastie nestalo a my sme sa vrátili domov živí, zdraví a šťastní. Hneď po návrate som si uvedomil, že svet je krásne miesto a ja ho chcem spoznávať čo najviac.
Čo sa zrodilo skôr, tvoja láska k cestovaniu alebo tvoja láska k fotografii?
Asi to bolo odmalička rovnako. Vždy som túžil po tom, že uvidím všetky tie krásne miesta, ktoré som dovtedy videl len na obrázkoch. S fotením to bolo však ťažšie, lebo som nemal peniaze na to, aby som si kúpil fotoaparát. Keď sa mi to konečne podarilo, tak som samozrejme skúšal fotiť všetko, čo bolo okolo mňa.
Prvý fotoaparát som si kúpil dva roky pred svojou prvou cestou, takže to bolo celkom v krátkom čase.
Doma máš dva tucty medailí z fotografických súťaží po celom svete. Je jedna, ktorú si ceníš najviac?
Každá mi robí radosť iným spôsobom. Každá vznikla inak, a preto mi vyvoláva iné emócie. Nedá sa povedať alebo vybrať len jednu. Mám radosť z každej jednej, že sa podarili a že sa páčili aj tým, ktorí ju vybrali medzi najlepšie v danej súťaži.
Existuje niečo ako Olympiáda pre fotografov, no tam som sa zatiaľ ešte nedostal. To však neznamená, že sa o to nepokúsim (smiech).
Nedávno vyhrala fotografickú súťaž „umelo“ vytvorená fotografia a nikto z porotcov neodhalil, že nejde o skutočný záber, ale skonštruovanú realitu. Čo si myslíš o rastúcom trende využívania umelej inteligencie pri úprave fotiek?
Je to niečo nové, a preto v tom zatiaľ nemáme jasno. Učíme sa s umelou inteligenciou pracovať, a to prináša rôzne výsledky. Podľa mňa je fajn, zapájať aj takéto snímky do súťaží, lebo aj na to je potrebná značná dávka kreativity a predstavivosti. Takéto fotky by však mali mať samostatnú kategóriu, aby bolo jasné, že boli zhotovené obdobnou technikou. Môžem sa však mýliť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
