Podobná štúdia publikovaná minulý rok identifikovala genetické stopy stretnutia medzi týmito dvoma skupinami asi pred 250 000 rokmi, ale prínos DNA homo sapiens pre neandertálcov asi pred 100 000 rokmi je novým zistením, povedal Laurits Skov, genetik a postdoktorandský výskumník na univerzite Berkeley v Kalifornii, ktorý nebol zapojený do štúdie. „Čo sa však zdá isté je, že ľudská a neandertálska história je oveľa viac prepletená, ako sme si predtým mysleli,“ uviedol Skov.
Genetici ako detektívi
Podľa novej štúdie počas dvoch skorších vĺn kríženia neandertálska populácia absorbovala ľudské gény a potomstvo zostalo v neandertálskych skupinách. Tieto skoré epizódy párenia, ktoré sú výsledkom malých skupín homo sapiens migrujúcich z Afriky, zanechali malý záznam v genofonde moderných ľudských populácií, ale mali veľký vplyv na neandertálsky genóm, povedal Akey.
„Myslím si, že najjednoduchším vysvetlením je, že to odráža zmeny veľkosti populácie v priebehu času,“ dodal. „Spočiatku raní moderní ľudia odchádzali z Afriky a neandertálske populácie boli dostatočne veľké na to, aby boli schopné v podstate absorbovať tieto počiatočné rozptýlenia ľudí a ich génov do neandertálskej populácie,“ vysvetlil Akey.
Keď však homo sapiens pred približne 60 000 rokmi v rámci trvalej migrácie po celom svete opustil Afriku, potomkovia pochádzajúci zo stretnutí medzi homo sapiens a neandertálcami vyrástli v moderných ľudských populáciách a ich genetický podpis zostal v ľudskom genofonde, čo ovplyvňuje naše dnešné životy.
V štúdii použil tím vedcov techniky strojového učenia na dekódovanie a sekvenovanie genómov z pozostatkov troch neandertálcov, ktoré sa datujú do obdobia pred 50 000 až 80 000 rokmi a boli nájdené na troch rôznych miestach: Vindija, Chorvátsko a jaskyne Denisova a Chagyrskaya na Altaji. Vedci potom porovnali tieto údaje s genómami 2000 súčasných ľudí.
„Vyvinuli sme rámec na určenie, či došlo k prenosu génov z človeka na neandertálca, a odhadli sme, koľko moderných ľudských sekvencií je v neandertálskych genómoch, a identifikovali konkrétne miesta v neandertálskom genóme, ktoré nesú …moderné ľudské sekvencie,“ povedal Akey.
Záhada zmiznutia neandertálcov
Existuje niekoľko fosílií homo sapiens, ktoré môžu odrážať skoré, menej úspešné cesty tohto druhu z Afriky na Blízky východ a do Európy, povedal Chris Stringer, vedúci výskumu ľudskej evolúcie v Prírodovednom múzeu v Londýne. Tieto relikvie zahŕňajú fosíliu homo sapiens nájdenú v jaskyni Apidima v južnom Grécku z doby pred 210 000 rokmi a pozostatky nájdené v izraelských lokalitách Skhūl a Qafzeh. Fosílie nájdené v Izraeli mali „primitívne črty“, ako väčšie obočie, plochejšie lebky a premenlivé brady, povedal Stringer.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
